Metroid Dread je drsná 2D akcia ako zo starej školy

ZDROJ | Nintendo

Jedna z najslávnejších akčných sérií s agentkou v tajomnom obleku patrí medzi veľké herné výzvy tohto roka.

Naše hodnotenie

85%
0 100

Výhody

  • skvelý dizajn levelov
  • solídna dejová zápletka
  • systém zbraní a vylepšení
  • kopa nepriateľov
  • rozmanité prostredia
  • parádna atmosférická grafika i hudba

Nevýhody

  • nevyrovnaná obtiažnosť
  • ku koncu sa nepriatelia opakujú (aj EMMI)

Jednou vetou

Výborná akčná hra a jeden z najlepších dielov v sérii, ale nesadne každému kvôli vyššej obtiažnosti a premyslenému dizajnu, ktorý skúša vašu pamäť.

V čase, keď nejeden tím objavuje čaro žánru s názvom „metroidvania“, prichádza nový zástupca série, ktorá ho vlastne začala. Metroid Dread je tuhá 2D akcia, ktorá sa s hráčom nemazná: má jasne zvolené pravidlá, vyššiu obtiažnosť a najmä hlási návrat starej známej hrdinky Samus Aran.

Samus má osobitý charakter, ale najmä ikonický oblek a helmu, takže mnohí dlho ani nevedeli ako vyzerá. Aktuálne priletela na záhadnú planétu ZDR, kde sa má podľa Galaktickej federácie nachádzať nebezpečný druh parazita, ktorý dokáže kopírovať hocijakú posadnutú bytosť. Pôvodne na ZDR bola vyslaná jednotka siedmich EMMI (medziplanetárnych identifikačných robotov), ale keďže bol s nimi stratený kontakt, prichádza teraz ľudský element v jej podaní. Pristanie nedopadlo úplne hladko, lebo ju porazil istý Chozo bojovník a zbavil ju všetkých vlastností. Po inštrukciách od počítača Adama sa vydá na prieskum planéty na vlastnú päsť.

ZDROJ | Nintendo

Fatálne stretnutia s robotmi

Stretnutie s prvým „strateným“ EMMI je takmer fatálne – je v mimoriadne agresívnom móde, akoby bol preprogramovaný či posadnutý parazitom a bez cenných vlastností sa s ním takmer nedá bojovať. Ešteže bol sčasti zranený, ale ďalší sú v plnej sile a Samus bude musieť mobilizovať, inak misia končí. Našťastie ako to v 2D akciách tohto typu býva, postupne získa ďalšie vlastnosti a eventuálne by mohla aj EMMI rôznym spôsobom preľstiť.

Mimochodom strety s EMMI sú nervydrásajúcim elementom novej časti. Možno niekedy až príliš – chcete objavovať kusy mapy, ale autori si pripravili zóny, ktoré EMMI kontrolujú: ak do nich vstúpite a prvý raz na nich narazíte, začnú vám ísť po krku, kým vás nedostanú. Keď ich neviete ešte poraziť, ale chcete sa dostať cez ich zóny ďalej, pripomenú tieto pasáže adrenalínové naháňačky. Cez dvere sa dostanete do zóny, začnete objavovať slepú mapu a cestičky, v istom momente sa na vás rúti EMMI a snažíte sa upaľovať vpred do iných dverí – alebo keď to nejde, makáte radšej vzad, aby ste sa šetrili (samovražedné misie = neobjavená mapa). A tak skúšate to aj opakovane – neraz som zónu prebehol aj päť ráz, kým som ju celú zmapoval alebo našiel mechanizmus, spustil ho a objavila sa cesta ďalej. No ak máte byť päť sekúnd na mieste a držať sa na platforme, je to občas samovražedná misia… Bez týchto vpádov EMMI by bola hra tradičným pokračovaním a nevadilo by to. Nasadenie zón skvelo využije OLED displej nového Nintenda Switch a vystupňuje váš adrenalín na maximum.

ZDROJ | Nintendo

Nasadenie EMMI a tých neľútostných stretov dáva možnosť vyniknúť aj stealth mechanikám. Samus sa vie skrývať a používať kamufláž na navodenie neviditeľnosti za cenu pomalšieho pohybu. Určite je to lepšia voľba ako otvorený stret, ktorý môžete vyhrať iba v jednom prípade: ak získate dočasný upgrade zbrane Omega Blaster a vypálite pecku medzi tie mechanické oči.

Objavovanie sveta stále prekvapí

Inak je Metroid Dread poctivá akcia zo žánru metroidvania. Nintendo servíruje presne to, čo subžáner definuje a snaží sa to vystreliť do dokonalosti. Pridáva síce pár nových elementov, ale fungovanie hry ostáva rovnaké. Metroidvania má postupne otvárajúci sa svet. Nie je to séria levelov, po ktorých lineárne prejdete a na konci zozbierate body či náboje. Naopak, jadrom je obrovská mapa, ktorú objavujete postupne podľa toho, koľko máte vlastností a čo dokážete urobiť. Spočiatku toho nie je veľa, takže cestu odhadnete – ale keď si ťuknete na mapu, ľahko zistíte, že je tu veľa odbočiek a tie si pýtajú nové vlastnosti. Ešte ich nemáte, ale postupne prídu silnejšie zbrane, skoky či možnosti.

ZDROJ | Nintendo

Čo sa týka objavovania, je to úžasná forma hrateľnosti. Odkrývanie levelu je najväčšia pasia, občas ešte väčšia ako samotná akcia. Už po necelej hodine dostanete voľbu, či si prejdete známe pasáže ešte raz (napríklad vpravo) alebo sa vrátite k objavovaniu (vľavo). Vďaka tomu sa vrátite na minulé miesta, ale nepôsobí to ako päť krokov vzad a umelé naťahovanie hrateľnosti, ale dosť intuitívne. Sami sa rozhodnete ako si budete dávkovať hrateľnosť a vstrebávať herný dizajn na obrovských mapách. Len si dávajte pozor na zdanlivo podozrivé miesta – je niekde akoby skrytá cesta? Alebo vratká platforma? Či parazit, do ktorého sa dá streliť raz-dva a odhaliť tým novú cestu, hoci hneď pod tou odkrytou?

Máp je spolu osem, každá má iný dizajn, štruktúru i bossov. Niektoré sú viac futuristické, iné využijú prírodné elementy (vodu, dážď, džungľu vs. jaskyne). Nehovoriac o smrteľných prekážkach typu zima (uberá vám rapídne zo zdravia pri slabom obleku) alebo láva.

ZDROJ | Nintendo

Postava nestagnuje

Metroid Dread sa stará aj o vývoj postavy. Má rôzne atribúty na vylepšovanie: svoje zdravie, ktoré môže priebežne dopĺňať aj likvidovanie malých nepriateľov alebo celkovo ho zvýšia energické kocky. Zo zbraní máte bežný blaster, ktorý sa však bude dať upgradovať na silnejšiu strelu – užitočná na pár lepších nepriateľov, ale aj otváranie oranžových dverí. Je tu aj raketomet s istým počtom (priebežne sa bude ich kapacita zvyšovať cez upgrady) a tie treba na silnejších nepriateľov, akurát ich treba nabiť.. Blaster a rakety sú základ na postupné vylepšovanie, v akcii pomôže aj zameriavač.

Nepriateľov sú v hre veľké počty. Drobné parazity, lietajúce beštie, mechanické snímače, všetko možné. Niektoré sú statické, iné lezú po stenách či plávajú vo vode. Niektorí sa dajú teoreticky obísť, ale ak pôjdete okolo nich späť, radi vás znova budú otravovať. A tak je lepšie zbaviť sa všetkých, má to aj výhodu v podobe obnovy zdravia či munície. Pozor, ak si uložíte pozíciu pri termináli či stanici, nepriatelia sa vždy reinkarnujú, to je už pravidlo žánru. EMMI sú nebezpečné entity, ktoré sme vyššie spomenuli, taktiku si na nich nájdete a väčšinou sa bojuje na vyhradených miestach.

Bossovia tuhí ako málokedy

A na konci zóny nechýbajú bossovia. Sú riadne nadupaní a u nich je obtiažnosť vystrelená vysoko. Každý má obrovskú výdrž, boje s nimi bývajú rozdelené na fázy: už keď si myslíte, že poňal 15 rakiet, stále sa vás snaží otravovať. Finálny boss je kapitola sama o sebe a prvé dva dni som ho nedokázal doraziť, až na násobný pokus. Vtedy hra ukazuje svoje atribúty frustrácie, resp. nevyrovnanosti.

To je asi aj najväčšia nevýhoda hry. Na jednej strane sa vám darí napredovať, zbierať vylepšenia, ale príde zrazu boss a ukáže vám, že ste slabí ako mucha. Buď máte málo životov alebo niečo robíte zle, ale často je hra umelo náročná, len aby pôsobila ako old-school hard-core zážitok.

ZDROJ | Nintendo

Inak je to nádherná ukážka, že autori na súčasný hardvér priniesli osvedčenú hrateľnosť s pár novými prvkami a hrá sa výborne. Špeciálne na Nintendo OLED konzole vďaka novému displeju, na ktorom vynikajú tmavé, čierne a sivé farby.

Komentáre k článku