Ford Transit Custom PHEV: Keď elektriku vyrába spaľovací motor

Elektrifikácia mestskej mobility v špecifických oblastiach je kľúčová. Kuriérske spoločnosti by už teraz mohli bez problémov prejsť na plne elektrické dodávky, no riešením môže byť aj plug-in hybridný pohon. Ponuku týchto modelov najnovšie rozširuje Ford Custom Transit PHEV.

Naše hodnotenie

80%
0 100

Výhody

  • Elektrická jazda je návyková
  • Nízke náklady pri správnom používaní
  • Priestor a nosnosť zostala zachovaná

Nevýhody

  • Pri nevhodnom využívaní vysoká spotreba
  • Pomalé nabíjanie a menší objem nádrže
  • Cena môže odradiť

Jednou vetou

Zaujímavá voľba pre kuriérov s výhradne mestským rajónom.

Takýto druh dodávok je jednoznačne určený pre podnikateľov, respektíve firmy, ktoré potrebujú menší nákladný priestor pre tovar alebo predmety presúvané v rámci krátkych trás, ideálne v meste. V takomto malom rádiuse už vôbec nie je problém vybrať si plne elektrickú dodávku, ktorá dokáže s prehľadom obslúžiť každodenné jazdenie.

Aj keď si osobne myslím, že strach z dojazdu pri súčasných modeloch už vôbec nie je opodstatnený pre mestské podmienky, prípadným obavám rozumiem. Práve z tohto dôvodu tu je aj rad plug-in hybridných dodávok od viacerých výrobcov. Nové vozidlo do zoznamu pridáva už spomínaný Ford s modelom Transit Custom PHEV.

Automobilka kopíruje zabehnuté štandardy v plug-in hybridných modeloch z pohľadu dojazdu. Batéria je uložená pod nákladným priestorom tak, aby sa zachoval celý objem, ktorý je v tomto prípade 6 metrov kubických. Kapacita vysokonapäťového akumulátora je 13,6 kWh a podľa odsledovaných dát počas testu ide o celkovú kapacitu, nie využiteľnú.

Elektrický dojazd s takouto batériou je podľa Fordu približne 50 kilometrov. Ak sa vám tento dojazd minie a batéria sa vybije, do činnosti sa zapojí benzínový spaľovací motor EcoBoost s objemom 1.0 litra, ktorý dokáže s plnou nádržou predĺžiť dojazd o ďalších 500 kilometrov. Objem nádrže plug-in hybridnej verzie je aj pri tejto dodávke menší ako pri klasickej verzii. Zatiaľ čo štandardný model má objem 70 litrov, tu natankujete maximálne 50.

Je to škoda, no zásadný problém to nie je. Zaujímavosťou je, že spaľovací motor tu nie je využívaný tak, ako je to pri plug-in hybridoch bežné. Pochopiteľné je, že v plne elektrickom režime je dodávka poháňaná elektrickým motorom, avšak tento stav sa nemení ani v ktoromkoľvek z dostupných režimov. Spaľovací motor teda nie je spojený s kolesami, ale iba s elektrickým generátorom.

Pozrite siLegenda úplne inak – vyskúšali sme si nový elektrický Ford Mustang Mach-E GT

Aj z tohto dôvodu je Ford Transit Custom PHEV vybavený iba jednostupňovou prevodovkou. Výroba elektrickej energie spaľovacím motorom a bez prevodov má svoje plusy aj mínusy. Osobne by som ale viac privítal, ak by sa výrobca rozhodol pre štandardný plug-in hybridný pohon. Ak je batéria vybitá a trochu silnejšie stlačíte pedál akcelerátora, spaľovací motor musí ísť do vyšších otáčok, čo sa nepríjemne prenáša do kabíny a zároveň výraznejšie rastie spotreba.

To isté samozrejme platí aj pri jazde na diaľnici. Takýto pohon ale má svoje výhody, ak jazdíte prevažne pomalšie a na krátke vzdialenosti. Spaľovací motor môže bežať v optimálnych otáčkach pre výrobu elektrickej energie, pričom tá je zároveň efektívnejšie využívaná pre samotný pohon. Na druhú stranu, Ford Transit Custom PHEV presne spĺňa definíciu špecifického auta na špecifické potreby, čo potvrdzuje aj použitou technológiou.

Exteriér a interiér dodávky je určite každému veľmi dobre známy. Letmým pohľadom nie je možné zistiť, že ide o elektrifikovanú verziu s nabíjateľnou batériou. Bystré oko si ale určite všimne veko nabíjacieho konektora na prednej maske. Dizajnéri sa rozhodli umiestniť nabíjací konektor na dostupné miesto, vďaka ktorému nemusíte nijak špeciálne parkovať. Kábel vždy bez problémov dočiahne.

Práve takéto miesto na nabíjanie zvolili aj iní výrobcovia práve vďaka praktickosti. Na druhú stranu, na každej dobrej veci je možné nájsť aj nevýhody. V tomto prípade si musíte dávať pozor na akýkoľvek menší a nešťastný „ťukanec“, ktorý by konektor mohol vážnejšie poškodiť. Po sadnutí za volant opäť nemáte na prvý pohľad z čoho vedieť, že sedíte v elektrifikovanej verzii. Stačí si trochu obzrieť možnosti na palubnej doske a oko sa vám pravdepodobne zastaví na tlačidle Mode.

Pred jazdou alebo aj počas nej si môžete vybrať jeden zo štyroch režimov. Prvý režim je Auto EV, kedy si vozidlo samé prepína medzi plne elektrickou jazdou a využívaním energie z batérie alebo zapájaním spaľovacieho motora. Druhý režim je EV Teraz, kedy sa primárne využíva elektrická energia uložená v batérii. Tretí režim je EV Neskôr, kedy sa naopak zapína spaľovací motor a elektrická energia v batérii sa ponecháva na neskoršie využitie.

Ide zároveň o jediné miesto, kde je možné vidieť skutočný zostatok elektrickej energie v percentách. Posledným režimom je Nabíjanie EV, kedy sa spaľovací motor využíva nielen na generovanie elektrickej energie pre samotný pohon, ale aj na nabíjanie vysokonapäťovej batérie. Mimochodom, tá je vodou chladená, čo je pre kondíciu batérie len dobré a teda ide o pozitívnu správu.

Pri takomto nastavení by určite bolo skvelé, keby sa Ford rozhodol aj o podporu rýchlejšieho nabíjania. To už je ale bohužiaľ téma, ktorá zjavne nebola až tak dôležitá. Opäť sa teda musíme vrátiť k tomu, na aký účel vôbec plug-in hybridná dodávka slúži. Na jazdu po meste v malom rádiuse. Po dokončení trasy sa môže vrátiť do depa, kde bude celú noc parkovať a zároveň sa nabíjať. Pre takéto využitie je rýchlosť nabíjania irelevantná.

Ford Transit Custom PHEV je možné nabíjať striedavým prúdom cez konektor Type 2. Výkon nabíjania preto závisí od palubnej nabíjačky, ktorá mení striedavý prúd na jednosmerný, ktorý sa ukladá do vysokonapäťovej batérie. Palubná nabíjačka je základná, teda jednofázová s maximálnym výkonom 3,6 kW. Je to škoda a takýto prístup kritizujem už dlhšie pri rôznych plug-in hybridných modeloch.

Zmysel týchto áut je využívať batériu čo najviac a práve takto pomalé nabíjanie to čiastočne znemožňuje. Samozrejme, ak je dodávka používaná vyššie spomenutým spôsobom, takýto výkon je postačujúci. Považujem ale za dôležité, aby výrobca aspoň ponúkal možnosť priplatiť si za výkonnejšiu palubnú nabíjačku. Batéria Ford Transit Custom PHEV sa dokáže nabiť z 0 na 100 percent približne do troch hodín a rýchlejšie to skrátka nejde.

Ak by tu bola 11 kW palubná nabíjačka, batéria by sa dokázala nabiť za menej ako hodinu. Inak povedané, aj za prestávku by vodič dokázal nabiť dosť energie na niekoľko ďalších desiatok kilometrov. Šetrilo by to nielen náklady a spotrebu paliva, ale tiež emisie.

Ford Transit Custom PHEV je stále „robotnícka“ dodávka, takže vysoký komfort či prémiové spracovanie tu nebolo prioritou. Automobilka sa zameriavala v prvom rade na funkčnosť či viacero ľahko dostupných odkladacích priestorov. Kopec miesta je preto štandardne na palubnej doske, ale aj v priehradke či nad stredným sedadlom, kde je menšia odkladacia plocha. Dosť vecí bez problémov zmestíte aj do dverí.

Dodávka má štartovanie na kľúč, takže aj v tomto smere je výbava štandardná. Sedadlá nie sú ničím špeciálne, ale sedelo sa mi na nich dobre. Aj napriek tomu, že som s dodávkou dvakrát absolvoval dvojhodinové trasy, moje telo to veľmi nepocítilo. Aj napriek výbave a štandardu podobných dodávok ma príjemne prekvapila prítomnosť podpory pre Android Auto a Apple CarPlay.

Systém auta ako taký ponúka základné funkcie, vrátane navigácie a rádia. Prioritu som ale dával práve podpore Android Auto, s ktorým jazdím najradšej a prakticky denne. USB konektory som tu našiel dva – jeden v strede pri ovládaní klimatizácie a druhý hore na palubnej doske za volantom. Ja som využíval iba konektor pri klimatizácii, no praktickejšie je hodiť ho za volant, kde zbytočne nelieta a nezavadzia.

S dodávkou som jazdil rôzne trasy a nevynechal som ani diaľnicu. Hneď prvý úsek, ktorý som absolvoval, bol z Bratislavy do Trnavy. Dodávku som preberal cielene vybitú, ale hneď po prebraní som auto zapojil na najbližšiu nabíjačku. V tom čase bol predpokladaný dojazd na benzín 541 kilometrov. Nabíjaním som strávil približne hodinu. Za tento čas sa nabilo necelých 40 percent a odhadovaný elektrický dojazd bol 14 kilometrov.

Pozrite siFord opäť zmení svet, elektrickým pick-upom F-150 Lightning

Zvolil som režim Auto EV a vydal som sa na cestu. Po príchode do Trnavy mi auto ukazovalo 46 prejdených kilometrov a priemernú spotrebu paliva 7,2 l / 100 km. K číslam spotreby elektrickej energie som sa nikde nedopátral, škoda. Systém sa ale snažil využívať elektrickú energiu v batérii pomerne rozumne a rýchlou jazdou po diaľnici batériu okamžite nevybil do nuly. Nejaký ten elektrický kilometer mi preto zostal aj pred Trnavou, pred výjazdom z diaľnice.

Dodávka Ford Transit Custom PHEV má obmedzenú rýchlosť na 120 km/h a tento krátky diaľničný úsek som sa snažil ísť podľa predpisov, ktoré platia pred siedmou hodinou večer. Stále ale ide o rýchlu jazdu a v kombinácii s veľkým telom dodávky rozhodne nejde o najefektívnejšiu možnosť. Číslo 7,2 l / 100 km nevyzerá príliš dobre, no je to akceptovaná hodnota pre dodávky tejto veľkosti pri jazde po diaľnici. Najmä, ak ide o benzínovú motorizáciu.

Ako efektívne auto dokázalo s elektrickou energiou pracovať je vidieť na poklese dojazdu na benzín. Okrem toho, že som minul 14 elektrických kilometrov na 46 kilometrov dlhej trase, dojazd na benzín klesol iba na 533 kilometrov, teda iba o 8 kilometrov. Tento výsledok predpovedal celkom dobré výsledky, no pred sebou som mal 150 kilometrov dlhú trasu do Žiliny. Dodávku som mal plne nabitú a predpokladaný elektrický dojazd bol 40 kilometrov.

Pár kilometrov pred diaľnicou som prešiel v režime EV Teraz a po prejdení na diaľnicu som prepol na automatiku. Tentokrát som išiel maximálnou rýchlosťou dodávky a spotreba postupne narastala. Do Žiliny som prišiel po 80 minútach s priemernou rýchlosťou 103 km/h. Dojazd na benzín klesol z 533 kilometrov na 258, teda o 280 kilometrov! To je približne dvojnásobok toho, čo som s dodávkou naozaj prešiel.

Elektrický dojazd sa prepadol zo 40 na 22 kilometrov, čo približne sedí s realitou. Priemerná spotreba ale bola naozaj vysoká, a to až 12,9 l / 100 km. Spaľovací motor sa pri výrobe elektrickej energie viditeľne zapotil a celý čas musel pracovať vo vysokých otáčkach. V Žiline som spotrebu vynuloval a opäť som riadenie pohonu nechal na systém auta. Išiel som cez Terchovú do Dolného Kubína a prešiel som presne 55 kilometrov.

Priemerná spotreba na tejto trase bola už takmer ukážková, a to iba 5,5 l / 100 km. Avšak, odhadovaný dojazd na benzín klesol na kilometre presne pri porovnaní s tým, čo auto ukazovalo ešte v Žiline. Nakoľko tu bol odhadovaný dojazd na benzín 258 kilometrov a na elektriku 22, pričom som prešiel presne 55 kilometrov, dojazd na benzín mal byť v Dolnom Kubíne 225 kilometrov. No, a presne toľko aj auto ukazovalo. Lepšia spotreba na úseku mimo diaľnice odhadu bohužiaľ nepomohla.

V Kubíne som dodávku nabil na 100 percent a pustil som sa do testovania elektrického dojazdu v mestských podmienkach. Odhad elektrického dojazdu bol priaznivý a čísla ma v pozitívnom zmysle prekvapili. Najmä na základe predchádzajúcich nabíjaní. Tentokrát sa mi na displeji zobrazilo 47 elektrických kilometrov. Jazdil som rýchlosťou maximálne do 60 km/h a sem-tam som musel zdolať aj kopec. Bohužiaľ, realita nebola až taká optimistická a v elektrickom režime som dokázal prejsť iba 32 kilometrov.

Test by som zakončil súhrnnými číslami. Celkovo sa mi podarilo prejsť s jednou plnou nádržou a približne 300 kilometrami po diaľnici 560 kilometrov. Dodávku som nabil z 0 na 100 percent štyrikrát, čo by malo postačovať na približne 100 až 120 kilometrov jazdy. Nabíjal som skutočne vždy, keď to bolo možné, aby som minimalizoval spotrebu. Priemer bol napokon 8,7 l / 100 km, a to som jazdil bez nákladu. Na druhú stranu, ak som počítal priemer pri ekonomickej jazde a častom nabíjaní, spotreba klesala aj k 4 l / 100 km.

Ford Transit Custom PHEV je teda naozaj zaujímavá dodávka pre špecifické potreby. Ak jazdíte hlavne v meste, no sem-tam potrebujete ísť aj výrazne ďalej niekoľko stoviek kilometrov, určite dáva zmysel. Bude ale ťažké presvedčiť zákazníkov, aby zvolili práve tento model, ak je možné dosiahnuť podobné spotreby s naftovou verziou. Nami testovaný model Ford Transit Custom PHEV začína na 50 280 € s DPH, pričom najdrahší naftový ekvivalent v rovnakej výbave stojí 33 108 €.

V prípade, ak nepotrebujete jazdiť trasy dlhšie ako 200 alebo 300 kilometrov, už teraz môžete siahnuť po plne elektrických dodávkach. V ponuke je napríklad Opel Vivaro-e, ktoré začína už pod 40 tisíc v konfigurácii s väčšou batériou. Koncern takéto dodávky ponúka plošne a kde-tu ich nájdete aj pri prémiových značkách. Napríklad, Mercedes-Benz e-Vito s dojazdom do 150 kilometrov začína na 53 663 €.

Komentáre k článku