Raketový obor NASA SLS na prvých misiách neukáže svoje maximum

Budovanie orbitálnej stanice Mesiaca, mesačných základní, aj pilotované výpravy k Marsu si vyžiadajú dopravu ťažkých vesmírnych lodí a veľkých nákladov. Na tento účel bude potrebné nasadiť výkonnejšie nosiče, než aké používame dnes pri letoch na nízku obežnú dráhu.

Raketa pre novú éru kozmonautiky

Dnešné rakety majú problém aj pri vysielaní automatických družíc k iným planétam slnečnej výpravy, preto musia tieto sondy často absolvovať komplikované trajektórie. Pri nich sa využíva gravitačné urýchlenie v blízkostí Zeme, alebo iných planét. Ale časy sa menia.

Pozrite siÚspešný štart Falcon Heavy otvára novú kapitolu v dejinách kozmonautiky

Dvere k dobývaniu Mesiaca a k doprave nákladov na Mars otvára už aktuálne najsilnejšia raketa Falcon Heavy od SpaceX, ktorá absolvovala premiérový štart 6. februára 2018. Vďaka červenému športiaku Tesla Roadster na palube mediálne pokrytie tejto udalosti vzbudilo patričný rozruch.

ZDROJ | NASA

Americká agentúra NASA však už niekoľko rokov pracuje na vlastnom nosiči Space Launch System (SLS), ktorý má byť ešte výkonnejší.

Raketa SLS je vyvíjaná namiesto zrušeného programu Constellation a má nahradiť aj raketoplány, ktorých program bol ukončený. Nosič SLS, ktorý pre NASA vyvíja firma Boeing, by mal mať spočiatku nosnosť 70 t na nízku obežnú dráhu (LEO), no časom majú jeho silnejšie verzie vynášať až 105 t, respektíve 130 t.

Okrem iného sa SLS má stať nosičom novej kozmickej lode Orion, určenej pre lety na Mesiac a k asteroidom. Neskôr sa má SLS podieľať aj na programe výskumu Marsu. Na tento účel však NASA bude musieť vyvinúť novú, podstatne väčšiu kozmickú loď, umožňujúcu prežitie posádky počas niekoľkomesačného letu na Mars, alebo späť na Zem.

Beh na dlhej trati

SLS má byť najsilnejšou raketou, ktorá bola doteraz postavená, s celkovým ťahom väčším, než mal Saturn V z lunárneho programu Apollo. Na ten nemá ani Falcon Heavy, ale SpaceX už vyvíja „zabijaka všetkých rekordov“ BFR (Big Falcon Rocket), takže nie je isté, kto v týchto pretekoch bude víťazom.

ZDROJ | NASA

Zvlášť nejasné je rozhodovanie aj preto, že SLS je vyvíjaná v niekoľkých verziách, líšiacich sa nosnosťou a veľkosťou. Ako prvý by mal štartovať Space Launch System vo verzii Block 1 s nosnosťou 70 ton na nízku obežnú dráhu, čo je len o 10% viac, ako vynesie Falcon Heavy (63,8 ton)..

V ďalších dvoch misiách bolo plánované nasadenie SLS Block 1B, ktorý bude mať nosnosť 105 ton na LEO, NASA však ohlásila zmenu plánov. Všetky tri úvodné štarty SLS použijú slabšiu verziu nosiča Block 1. Zdá sa, že silnejšia verzia sa nedostane do vesmíru pred rokom 2024.

Pozrite siNASA chce nový elektro-reaktívny pohon pre diaľkové vesmírne lety

Prvý let SLS, označený ako EM-1, je plánovaný na rok 2020 (pôvodne sa mal uskutočniť v roku 2019) a má vyniesť nepilotovanú loď Orion na translunárnu dráhu.  V rokoch 2021 až 2023 sa má uskutočniť misia SLS-2/EM-2, pri ktorej absolvuje loď Orion oblet Mesiaca s posádkou na palube.

Dátum jeho uskutočnenia závisí od stavu vývoja stupňa Earth Departure Stage. V rovnakom čase však NASA hodlá vyniesť pomocou SLS do vesmíru automatickú sondu, ktorá poletí k Jupiterovmu mesiacu Europa.

ZDROJ | NASA

O niekoľko rokov neskôr (plánovaný je rok 2026) by sa v rámci misie SLS-3/EM-3 mali kozmonauti dopraviť k malému asteroidu, ktorý predtým robotická sonda dotiahne na obežnú dráhu Mesiaca. Karty vo vývoji nového nosiča však môže zamiešať financovanie.

Pomôže dolárová infúzia?

NASA totiž od Kongresu USA obdržala nečakanú finančnú injekciu. Sumu vo výške 350 miliónov dolárov, určenú na tento fiškálny rok, použije NASA na vybudovanie druhej štartovacej platformy pre SLS.

V súčasnosti má NASA iba jednu mobilnú štartovaciu platformu pre SLS, určenú na prenášanie rakety na štartovaciu rampu, kde sa následne uvoľní. Táto platforma však v súčasnosti podporuje len lety SLS Block 1. Pre štarty Block 1B by potrebovala významnú rekonštrukciu, ktorá by si vyžiadala odstávku zhruba na 33 mesiacov. Počas rekonštrukcie by boli štarty SLS prerušené.

Pozrite siNASA má plán záchrany pred ničivým dopadom asteroidu

Aby sa takémuto výpadku predišlo, Kongres schválil uvedený príspevok na vybudovanie ďalšej mobilnej štartovacej platformy. Tá bude stavaná rovno pre štarty silnejšej verzie nosiča SLS Block 1B , pričom ju NASA chce spustiť do prevádzky na začiatku roku 2024.

ZDROJ | SpaceX

Dovtedy by sa malo uskutočniť viacero štartov menej výkonnej verzie SLS Block 1, ktorá však bez problémov zvládne dopravu nákladov (aj keď menších) aj na obežnú dráhu Mesiaca. S nosičom SLS sa ráta aj pri budovaní medzinárodnej lunárnej orbitálnej stanice s názvom Deep Space Gateway (DSG), čiže „brána do hlbokého vesmíru“.

Pozrite siSpaceX má kontrakt s NASA na dopravu kozmonautov

Prvá fáza americko-ruskej stanice by mala byť hotová v rokoch 2024 až 2026. Pritom nejde o jediný takýto ambiciózny projekt. O podobnú stanicu sa usiluje aj súkromná spoločnosť Bigelow Aerospace, ktorá ju chce postaviť z nafukovacích vesmírnych modulov.

Nosič Space Launch System síce bude patriť k najsilnejším, ale zároveň aj k najdrahším raketám. V súkromných vesmírnych projektoch sa preto uplatní len ťažko. Tu môže do hry výrazne zasiahnuť SpaceX so svojimi vylepšenými viacnásobne použiteľnými raketami Falcon 9 (Block 5) a Falcon Heavy a v lunárnom priestore aj s ťažkým nosičom BFR, aj ďalšie súkromné spoločnosti.

ZdrojThe Verge

Komentáre k článku