Radiácia skomplikuje astronautom pobyt na Mesiaci

ZDROJ | NASA

Medzinárodná vesmírna stanica ISS obieha na nízkej obežnej dráhe , kde je síce nad úrovňou atmosféry, ale stále je ukrytá pod ochranným dáždnikom zemského magnetického poľa. To z veľkej časti odkláňa prúd nabitých častíc zo slnečného vetra, výsledkom čoho je podstatne nižšia radiácia.

Okrem toho sú astronauti chránení stenami ISS, ktoré takisto poskytujú ochranu pred žiarením. Napriek tomu je tu expozícia oveľa vyššia, ako na povrchu Zeme. Podstatne vyšším dávkam žiarenia sú však ľudia vystavení pri výstupe do voľného vesmíru a ešte nepriaznivejšie prostredie ich čaká na Mesiaci, alebo na Marse.

Pozrite siKozmické žiarenie bolo odhalené pred 100 rokmi

Pred chystanou lunárnou „ofenzívou“ je dobré vedieť, aká radiácia a ďalšie úskalia tam na výskumníkov čakajú. Radiácia zo Slnka a kozmického žiarenia zvyšuje okrem iného riziko rakoviny, demencie a kardiovaskulárnych chorôb. Astronauti Apolla mali k dispozícii dozimetre, ale expozíciu monitorovali počas celej misie. Nikdy však neboli vykonané žiadne priame merania na Mesiaci, až doteraz.

Aktuálne sa situácia zmenila vďaka špeciálnemu prístroju na palube čínskej lunárnej sondy – pristávacieho modulu Chang’e-4, ktorý spolu so svojím lunárnym roverom Yutu-2 operuje od 3. januára 2019 v kráteri Von Kármán, v blízkosti južného pólu na odvrátenej strane Mesiaca.

Sonda Chang´e-4 na zábere z jej rovera Yutu 2.ZDROJ | China National Space Administration

Chang’e-4 má vo svojom vybavení prístroj Lunar Lander Neutron and Dosimetry (LND). Vedci z univerzity v Kieli, Nemeckého leteckého a kozmického strediska (DLR) a Čínskej akadémie vied teraz informovali o výsledkoch viac ako ročných meraní tohto dozimetra. Prístroj bol chránený približne rovnakou úrovňou tienenia, akú by poskytol astronautovi skafander, takže výsledky by mali mať pomerne presnú výpovednú hodnotu.

A merania potvrdzujú to, čo sme predpokladali – pobyt na Mesiaci nebude žiadnou prechádzkou ružovou záhradou. Prístroj zaznamenal ekvivalentnú dávku žiarenia asi 60 mikrosievertov za hodinu. To je asi 200x viac ako prirodzená radiácia, ktorej sme vystavení na zemskom povrchu, 5x až 10x viac, ako dávka, ktorú by sme dostali pri diaľkových letoch lietadlom, a asi 2,6x viac, ako dostávajú astronauti na Medzinárodnej vesmírnej stanici, kde ich ešte čiastočne chráni magnetické pole Zeme.

ZDROJ | Z6-Mag

Kratšie prechádzky po Mesiaci život astronautov neohrozia, mesačné základne však budú musieť s touto kozmickou radiáciou počítať. Mohli by byť preto postavené vo veľkých jaskyniach a lávových tuneloch, ktorých existenciu na Mesiaci vedci predpokladajú. Inou a zrejme aktuálnejšou možnosťou bude čiastočné zakopanie mesačných stavieb do jeho povrchu a pokrytie vrchnej časti ochrannou vrstvou mesačného regolitu.

Pozrite siArtemis: žena na Mesiaci v roku 2024 je čoraz reálnejšia

Vedci hovoria, že tieto presné merania poslúžia nielen pre budúce pilotované misie na Mesiac, ale poskytnú východisko aj pre presnejšie modelovanie podmienok na povrchu iných planét, hlavne na Marse. Pri misiách na červenú planétu bude výzvou aj samotný let, trvajúci niekoľko mesiacov.

ZdrojNew Atlas

Komentáre k článku