Prototyp čínskeho vlaku maglev dosiahne rýchlosť 620 km/h

ZDROJ | SWJTU

Hyperloop, „piaty druh dopravy“, ako nazval vysokorýchlostnú dopravu v podtlakových potrubiach Elon Musk, je stále vo vývoji a v štádiu úvodného testovania. Ale maglev, z ktorého hyperloop čiastočne vychádza, sa čoraz viac presadzuje na reálnych tratiach.

Pozrite siNatvrdo: Hardt Hyperloop si trúfa na celoeurópsku sieť

Vedci z čínskej Juhozápadnej univerzity Jiaotong (SWJTU) odhalili 13. januára v Čcheng-tu nový prototyp vlaku maglev o dĺžke 21 metrov a testovaciu dráhu dlhú 165 metrov). (Skratka maglev pre magnetickú levitáciu sa používa pre vlaky vznášajúce sa na magnetickom vankúši.)

ZDROJ | SWJTU

Prototyp obsahuje množstvo nových technológií, má napríklad ľahkú konštrukciu z uhlíkových vlákien, tvar lokomotívy s nízkym odporom a používa vysokoteplotné supravodivé magnety pre systém maglev s vysokou nosnosťou. Pri projektovanej rýchlosti 620 km/h sa očakáva, že vlak vytvorí nový rýchlostný rekord pre pozemnú dopravu v atmosférickom prostredí.

Na jeho dosiahnutie bude však potrebovať trochu dlhšiu trať, než je testovacia dráha s dĺžkou 165 metrov. V budúcnosti sa uvažuje s nasadením takýchto vlakov maglev aj vo vákuových tuneloch. Tu by pri absencii odporu vzduchu mohli podľa autorov projektu dosahovať rýchlosť až 800 km/h.

Pozrite siČína ukázala najrýchlejší vlak maglev. Medzi mestami prekoná lietadlo

To je síce o tretinu menej, než rýchlosť, v akú dúfajú fanúšikovia systému Hyperloop, ale zároveň ide o realistickejší zámer.

ZDROJ | CRRC

Juhozápadná univerzita Jiaotong je vedecko-výskumným centrom pre vysokoteplotnú supravodivú technológiu maglev. V roku 2020 univerzita spolupracovala s China Railway Rolling Corporation (CRRC), China Railway Group Limited a ďalšími inštitúciami a pustila sa do výroby prototypu a testovacej trate pre novú generáciu vlaku maglev.

Vlak maglev používa jednu sadu supravodivých magnetov na odpudzovanie a vznášanie sa nad koľajiskom a ďalšiu sadu magnetov na pohyb zdvihnutého vlaku vpred. Čisto elektrický pohon nevytvára priame emisie a je oveľa tichší ako pohon bežných vlakov.

Vedci odhadujú, že nový vlak by mohol byť v prevádzke v časovom horizonte troch až desiatich rokov. Jeho nasadenie skráti cestu medzi Pekingom a Šanghajom na tri a pol hodiny. Let lietadlom na rovnakej trase trvá nepretržite približne dve hodiny.

Vlaky maglev už používa Čína, Južná Kórea, alebo Japonsko. Slovenské železnice, zatiaľ pomerne neúspešne, túžia po oveľa nižších métach.

ZdrojSWJTU

Komentáre k článku