NASA začína hľadať astronautov pre Mars

Čas, kedy pozemšťania budú kráčať po povrchu Marsu sa nezadržateľne blíži a už dnes vieme, že pre priekopníkov budú tieto výpravy extrémne náročné.

Mesiace v „plechovke“

Pri súčasnom stave technológií vesmírnych letov bude trvať cesta na Mars aspoň šesť mesiacov a s rovnakou dobou letu treba rátať aj pri návrate na Zem.

Pozrite siNASA odhalila podrobnosti výpravy na Mars

Keďže kozmonauti strávia určitý čas aj priamo výskumom na Marse a štart na spiatočný let je viazaný na vhodnú konšteláciu oboch planét (štartovné okno), predpokladá sa, že trvanie misie sa pretiahne až na dva a pol roka. To je už slušná príležitosť na prepuknutie ponorkovej nemoci v malom kolektíve.

red-dragon-spacex-landing-mars-flickr
ZDROJ | SpaceX

Ani na Marse sa totiž kozmonauti nebudú môcť veľmi „rozťahovať“ v prírodných zákutiach. Aby prežili, budú sa väčšinu času opäť zdržiavať v priestoroch marsovskej základne, ktorá spočiatku nebude veľmi veľká.

Pozrite siLet na Mars má problém – hrozí „vesmírna demencia“

Pre porovnanie, až na pár výnimiek, kozmonauti na ISS zotrvávajú maximálne pol roka.

Hľadanie najlepších

Pobyt na ISS je pritom z praktického, aj psychologického hľadiska oveľa jednoduchší, ako v lodi letiacej na Mars, alebo priamo na Marse. Keď sa niečo pokazí na ISS a kozmonauti to nedokážu opraviť, pomerne jednoduché je poslať zo Zeme náhradu. Aj v prípade vážnejšieho ochorenia sa dá pacient relatívne rýchlo dopraviť na Zem.

beton-3D-Mars-habitat
ZDROJ | Tool

Pri lete na Mars sa však posádka nebude nachádzať 400 km nad Zemou, ale bude vzdialená desiatky miliónov kilometrov a spoliehať sa bude musieť sama na seba. Aj preto musia byť vybraní astronauti nielen dokonale zdraví, čo sa vlastne uplatňuje vždy, ale aj odolní a vybavení viacerými zručnosťami, aby mohli riešiť nepredvídané problémy.

Pozrite siSpaceX odhalil smelý plán kolonizácie Marsu!

Pri lete na Mars preto nebude stačiť preosiať databázu skúšobných vojenských pilotov, ako sa to robilo celé desaťročia kedysi. NASA to však s letom na Mars myslí vážne, pretože už začala hľadať vhodných kandidátov na misie.

Železná lady

Jednou z oslovených je podľa portálu WIRED Christine Corbett Moranová, programátorka a teoretická astrofyzička, ktorú informácia NASA zastihla na konci jej desaťmesačného pobytu na polárnej stanici v Antarktíde. Skúmala tam stopy po Veľkom tresku.

Christine Corbett Moranová
Christine Corbett MoranováZDROJ | WIRED

Mimochodom skúsenosť s dlhodobým pobytom na polárnej stanici by sa mohla hodiť, v mnohom totiž pripomína podmienky, aké budú panovať na marsovskej základni, vrátane vonkajšej teploty. Aj v Antarktíde sa polárnici venujú väčšinou práci v interiéri a musia sa naučiť vychádzať medzi sebou v úzkom kolektíve.

Pozrite siKtoré technológie pomôžu astronautom prežiť na Marse?

Dr. Christine Corbett Moranová má z tohto pohľadu dobrú kvalifikáciu pre misiu na Mars. Na škodu by neboli ani jej počítačové zručnosti. Oneskorenie signálu vďaka vzdialenosti môže predstavovať na Marse aj viac ako 20 minút, takže riešenie problémov on-line z pozemského riadiaceho strediska je viac-menej nemožné, ale určite zdĺhavé.

beton-Mars_One-habitat.ico
ZDROJ | Mars One

Miesto v misii nemá Moranová ešte isté. NASA bude vybraných uchádzačov starostlivo testovať a hodnotiť, ale určite disponuje profilom vhodného kandidáta. NASA tým zároveň potvrdzuje názor, že posádka astronautov vo výprave na Mars by mala byť zmiešaná, nie čisto mužská.

Ženy vo vesmíre nezaostávajú

Trvalo pritom štvrťstoročie, kým v roku 1978 NASA zaradila ženy do programu na výcvik kozmonautov. Prvá americká kozmonautka Sally Ride letela do vesmíru na palube raketoplánu Challenger až v roku 1983 (a v roku 1984 letela opäť).

Pozrite siMisia NASA Mars 2020 bude na červenej planéte hľadať život

Sovieti boli v tomto smere o niečo pružnejší, aj keď prvá žena vo vesmíre Valentina Tereškovová (na palube lode Vostok 6 letela na obežnú dráhu Zeme v roku 1963) zostala dlho výnimkou potvrdzujúcou pravidlo.

Svetlana Savická, Leonid Popov a Alexander Serebrov tvorili posádku lode Sojuz T-7, ktorá 19.8.1982 štartovala k orbitálnej stanici Saľut.
Svetlana Savická, Leonid Popov a Alexander Serebrov tvorili posádku lode Sojuz T-7, ktorá 19.8.1982 štartovala k orbitálnej stanici Saľut.ZDROJ | Wikipedia

Až v roku 1982 a opäť v roku 1984 letela do vesmíru ďalšia sovietska kozmonautka, Ruska Svetlana Savická. Tá ako prvá žena vystúpila na 3 hodiny na orbitálnej stanici Saľut 7 aj do voľného kozmického priestoru.

Ženy-kozmonautky sú aj dnes výraznou menšinou, ale zároveň sú na Medzinárodnej vesmírnej stanici vítaným spestrením. Verme, že to tak bude aj pri letoch na Mars.

ZdrojWIRED

Komentáre k článku