NASA vyšle na Titan lietajúcu sondu Dragonfly

NASA oznámila, že v rámci misie Dragonfly vyšle na najväčší mesiac Saturna Titan pozoruhodnú lietajúcu sondu. Keďže Titan má hustú atmosféru (s prevahou dusíka), o jeho povrchu sme mali do roku 2005 minimálne poznatky, až kým na ňom nezakotvila sonda Huygens európskej vesmírnej agentúry ESA.

Pomenovaná bola podľa objaviteľa tohto mesiaca, ktorý je po Jupiterovom Ganymede druhým najväčším mesiacom v slnečnej sústave. Sonda Huygens bola výsadkovým modulom orbitálnej sondy Cassini, ktorá Titan a Saturn skúmala v rokoch 2004 až 2017.

Pozrite siCassini objavila na Titane chemickú senzáciu

Titan s priemerom 5 150 km je väčší ako Merkúr a vedci ho považujú za teleso do značnej miery podobné Zemi. Zatiaľ je jediným známym mesiacom s hustou atmosférou, zloženou prevažne z dusíka, podobne ako atmosféra Zeme. Tým ale podobnosť so zemskou atmosférou končí, pretože tá na Titane obsahuje veľké množstvo organických molekúl.

Sonda HuygensZDROJ | David-Monniaux

Organické zlúčeniny sa nachádzajú aj na jeho povrchu a tvoria „sneh“, aj tekuté jazerá a rieky z kvapalného metánu a etánu.

Titan je od Slnka zhruba 10x ďalej ako Zem a na jeho povrch dopadá 100x menej slnečného žiarenia. Vďaka tomu tam dosahuje priemerná teplota len okolo -179 stupňov Celzia. Znamená to však aj to, že pripravovaná misia si bude musieť potrebnú energiu obstarať inak, ako zo solárnych panelov.

Beh na dlhej trati

Sonda Dragonfly sa má na svoju púť vydať v roku 2026 a cesta k Titanu dlhá 1,4 miliardy km jej potrvá 8 rokov. Táto doba je spôsobená nielen vzdialenosťou, ale aj komplikovanou trajektóriou dráhy, zahřňajúcou niekoľko gravitačných urýchlení.

Pozrite siNASA investuje do ťažobných technológií vo vesmíre

Na rozdiel od Mesiaca a Marsu, kde už boli vyslané robotické rovery, podmienky na Titane sú výrazne odlišné.

Pieskové duny na Zemi (hore) a na Titane (dole).

S gravitáciou 7,5x nižšou ako na Zemi a 4x hustejšou atmosférou je lietajúci prieskumný dron logickou voľbou. Na povrchu, ktorý je zmesou jazier, morí a tokov z kvapalných uhľovodíkov a pieskových dún z organického „snehu“ by sa kolesové, alebo pásové vozidlo pohybovalo len ťažko.

ZDROJ | NASA

Dron Dragonfly nebude mať žiadne kolesá, pohyb bude zaisťovať 8 vrtúľ. Poháňať ich bude elektrina z rádioizotopového termoelektrického generátora (RTG), ktorý vyrába elektrickú energiu konverziou tepla z rozpadu rádioaktívneho plutónia.

Pozrite siNASA chce prvú ženu na Mesiaci v roku 2024. Nebude to lacné

Sonda veľkosti marsovského roveru Curiosity bude vďaka ôsmim rotorom o priemere jeden meter schopná lietať rýchlosťou 36 km/h vo výške až 4 000 m nad povrchom mesiaca.

Na infračervenej snímke sondy Cassini z októbra 2004 je vidieť uprostred veľký tmavý región Shangri-La – miesto pristátia Dragonfly.

Dron bude vysadený na Titane pod ochranou aerodynamického krytu zaveseného na padákoch. Ako miesto pristátia bol vybratý rovníkový región Shangri-La pokrytý dunami.

Plánovaná dĺžka misie Dragonfly na Titane je 2,7 roku, pričom sonda by mala nalietať asi 175 km. Dĺžka jednotlivého letu má dosahovať asi 8 km. Letecké výpravy sa budú uskutočňovať počas dňa, pričom v noci bude sonda nabíjať akumulátory energiou z RTG.

ZDROJ | NASA

„Titan je unikátnym objektom v slnečnej sústave, a Dragonfly je unikátnou misiou,“ uviedol Thomas Zurbuchen z NASA. Dron lietajúci nad dunami najväčšieho mesiaca Saturna bude skúmať procesy, ktoré formujú jeho mimoriadne prostredie a analyzovať širokú škálu organických zlúčenín, ktoré sú stavebnými kameňmi života. Vedci nevylučujú, že v podpovrchovom oceáne by na Titane mohol existovať život aj dnes.

Podobným kandidátom je aj ďalší saturnov mesiac, ľadový Enceladus, u ktorého je existencia podpovrchového oceánu vody prakticky potvrdená.

ZdrojNASA

Komentáre k článku