NASA pomôže s projektom medzihviezdnej minilode StarChip

Známy fyzik Stephen Hawking a ruský multimilionár, podnikateľ Yuri Milner už v apríli tohto roku predstavili myšlienku miniatúrnej kozmickej lode-sondy, poháňanej laserom. Podľa autorov by takáto loď bola schopná nevídanej akcelerácie.

Pozrite siRuský miliardár a Stephen Hawking ohlásili projekt medzihviezdnej lode

Vďaka tomu by mohla už za 20 rokov dosiahnuť planetárny systém v sústave Alfa Centauri. Cesta k planétke Pluto by trvala namiesto niekoľkých rokov, len 3 dni.

https://www.youtube.com/watch?v=xRFXV4Z6x8s

(Niekoľko) tisíckrát rýchlejšie ako dnes

Sonda by mala po istom čase dosiahnuť až 1/5 rýchlosti svetla (asi 60 000 km/s), čo je už rýchlosť „znesiteľná“ pre medzihviezdne lety k našim najbližším susedom. Práve v systéme hviezdy Alfa Centauri A bola objavená exoplanéta Alfa Centauri Bb.  Má podobnú veľkosť ako Zem a teoreticky by mohlo ísť o obývateľnú planétu.

Pozrite siKomentár 34. týždeň: 4 dôvody, prečo je objav planéty Proxima B veľká vec

Projekt miniatúrnej lode „StarChip“, ktorá sa má pohybovať rádovo 1000x rýchlejšie ako súčasné kozmické lode, bude postavený na tlaku svetla zo silných laserov. Tie budú žiariť na plachtu lode zo Zeme a postupne jej dodajú potrebnú akceleráciu. Myšlienka sa pozdáva aj NASA, ktorá sa rozhodla pomáhať pri vývoji projektu.

chipsat
ZDROJ | KAIST

Veľkým problémom pri letoch do hlbokého vesmíru je totiž radiácia. A keďže StarChip bude miniatúrna sonda, prídavné tieniace štíty by neúmerne zvýšili jej hmotnosť.

Výskumníci z NASA a Korea Institute of Science and Technology (KAIST) si myslia, že najlepším riešením by mohli byť „samoopravujúce sa“ tranzistory Gate-all-around FET. Tím testoval experimentálne nanodrôtové tranzistory, aby zistil, či by sa dokázali „vyliečiť“ z radiačného poškodenia.

chipsat-gate-all-around_fet
ZDROJ | KAIST

Takéto prvky môžu byť použité pre flash pamäte, aj logické tranzistory, a podľa výskumníkov z KAIST by boli ideálne pre daný projekt. Keďže majú veľmi malé prvky veľkosti len 20-nanometrov, sú ľahké a relatívne odolné voči kozmickému žiareniu.

Imunita voči kozmickému žiareniu je nutnou, no nie postačujúcou podmienkou

Na takýchto čipoch je logické hradlo úplne obklopené nanodrôtovým kanálom. Pridaný kontakt môže potom prenášať prúd hradlom a ohrievať ho. To spôsobuje ohrievací a chladiaci temperovací efekt, schopný obnoviť funkčnosť čipu poškodeného ionizujúcim žiarením.

Pozrite siSme ďaleko, ale stále „vo vnútri“

Pomocou takýchto komponentov môže byť životnosť zariadení predĺžená tak, aby bolo možné skutočne vytvoriť kozmickú nano-loď udržateľnú počas viac ako 20 rokoch.

Vedci pripúšťajú, že budú potrebné ďalšie experimenty, aby sa presvedčili, že princíp bude naozaj dobre fungovať, ale je to krok správnym smerom. Prehnaný optimizmus však nie je na mieste. Ide len o jeden z mnohých rébusov, ktoré treba rozlúštiť, kým sa vydáme k hviezdam.

Keďže nám ale príroda nadelila trojhviezdu s planetárnym systémom v takej tesnej blízkosti od Zeme, stojí za to na projekte zapracovať. Ak by sa podaril, bol by to obrovský prelom v kozmonautike.

ZdrojINDEPENDENT

Komentáre k článku