NASA má plán záchrany pred ničivým dopadom asteroidu

Pred piatimi rokmi, 15. februára 2013, preletel v tesnej blízkosti Zeme asteroid 2012 DA14. Jeho najmenšia vzdialenosť bola len 27 700 km a jeho trajektória dvakrát preťala geostacionárnu dráhu, na ktorej je zaparkovaných množstvo družíc.

Ku kolízii, našťastie, nedošlo, ale kozmickému ataku sme sa napriek tomu nevyhli. V ten istý deň dopadol v blízkosti ruského mesta Čeljabinsk na Urale do blízkeho jazera veľký meteorit. Počas preletu v niekoľkokilometrovej výške explodoval a tlaková vlna mala za následok približne tisícku zranených, najmä v dôsledku lietajúcich črepín skla.

Najväčšia hrozba

Incident nemal za následok obete na životoch, ale ak by niekoľkometrový balvan dopadol priamo na mesto, mohlo to dopadnúť horšie.

ZDROJ | NASA

Omnoho vážnejšie následky by však mala kolízia Zeme s asteroidom. V minulosti sa to udialo už viackrát. Dopad asteroidu, pravdepodobne do oblasti súčasného Mexického zálivu, spôsobil podľa vedcov veľké vymieranie druhov a ukončil aj éru dinosaurov pred 65 miliónmi rokov.

Pozrite siNASA zverejnila plán na lov asteroidov

Pokiaľ by sa ale Zem zrazila s asteroidom o priemere 2 km, alebo väčším (a o také nie je vo vesmíre núdza), malo by to doslova fatálne následky pre celú biosféru. Tepelná energia transformovaná z kinetiky dopadu by bola schopná odpariť všetku vodu z oceánov a doslova vysterilizovať, či dokonca roztaviť litosféru.

Život by sa tak mohol zachovať len vo veľkej hĺbke pod povrchom Zeme.

Takejto katastrofe sa chceme, pochopiteľne, vyhnúť, preto kozmické agentúry pracujú na programoch monitoringu blízkych asteroidov. Vyvíjajú tiež metódy, ako hroziacej kolízii technickými prostriedkami zabrániť.

https://www.youtube.com/watch?v=bU1QPtOZQZU

Jednou z možností, ktorú poznáme aj zo sci-fi filmov (napríklad Armageddon), je rozbitie asteroidu jadrovými náložami na niekoľko menších, menej nebezpečných kusov. Inú možnosť predstavuje riadená zrážka navádzanej rakety s asteroidom, schopná vyvolať jeho vychýlenie z dráhy tak, aby minul Zem.

Kladivo na asteroidy

Šanca, že Zem zasiahne veľký asteroid, je síce extrémne nízka, ale prípadná kolízia by spôsobila závratné škody. Vedci preto študujú možnosti odklonenia nebezpečných asteroidov predtým, než sa k nám dostanú.

Na tomto zámere spolupracujú americkí vedci z NASA, National Nuclear Security Administration (NNSA), Lawrence Livermore National Laboratory (LLNL) a Los Alamos National Laboratory. Má ho uskutočniť automatická kozmická loď, schopná naraziť do asteroidu a vychýliť ho z dráhy.

ZDROJ | LLNL

Pre účely testu vedci vybrali asteroid 101955 Bennu, ktorý pravidelne prechádza obežnou dráhou Zeme. Podľa výpočtov existuje pravdepodobnosť 2500 :1, že by mohol 25. septembra 2135 zasiahnuť Zem.

„Kladivom na asteroidy“ by sa mala stať kozmická loď Hypervelocity Asteroid Mitigation Mission for Emergency Response (HAMMER). Táto 9 m dlhá kozmická loď s hmotnosťou 8,8 ton má modulárnu konštrukciu a môže buď priamo naraziť veľkou rýchlosťou do asteroidu, alebo môže niesť jadrovú nálož. Do kozmu by ju mala dopraviť nosná raketa Delta IV Heavy.

Pozrite si„Hra na guličky“ s asteroidmi sa odkladá

Asteroid Bennu s priemerom 500 metrov je väčší ako mrakodrap Empire State Building a má hmotnosť asi 79 miliónov ton. LLNL tvrdí, že jeho náraz by bol ekvivalentom  výbuchu 1 200 megatonovej jadrovej bomby, alebo 80 000 jadrových bômb, zhodených v roku 1945 na Hirošimu.

ZDROJ | LLNL

Samotná NASA chystá experiment DART (Double Asteroid Redirection Test), ktorý by mal ukázať, ako by účinkoval náraz vesmírnej rakety do asteroidu. NASA vyšle k malému asteroidu Didymos B malú sondu, ktorá by ho mala teoreticky odkloniť z pôvodnej dráhy.

Náraz, alebo nálož?

Podľa LLNL je preferovanou metódou atakovanie asteroidu kinetickým nárazovým telesom, kým je ešte ďaleko od Zeme. Vtedy sa aj nepatrná zmena trajektórie po stovkách miliónov kilometrov pohybu na obežnej dráhe, zmení na odchýlku rádovo miliónov kilometrov.

Čím je však kozmický objekt bližšie, tým väčšia je potrebná kinetická energia nárazu a výsledný efekt sa zmenšuje.

Pozrite siVedci chcú získať informácie o druhohornom postrachu

Štúdia by mala tiež otestovať, v akom predstihu pred vypočítanou kolíziou asteroidu so Zemou, by bolo optimálne začať s vychyľovaním dráhy. Pri simulácii scenára, v ktorom začalo pôsobenie na planétku od 10 do 25 rokov pred nárazom, vedci zistili, že desaťročný scenár by vyžadoval od 34 do 53 štartov rakiet Delta IV Heavy, z ktorých každá by vyniesla jednu nárazovú hlavicu HAMMER.

Pri začatí prác v 25-ročnom predstihu by postačilo len 7 až 11 letov.

https://www.youtube.com/watch?v=8zooPRmgUPI

Pri nedostatku času by prichádzalo do úvahy rozbitie asteroidu výbuchom jadrovej nálože. Neriešme momentálne, či by sa takéto čosi podarilo v prípade asteroidu s priemerom 500 km, aký má Bennu, pomocou povrchových explózií.

Faktom však je, že rozbitie telesa na menšie kusy a ich rozptýlenie do priestoru aj v časovom horizonte desiatok dní pred zrážkou, by minimalizovalo efekt hroziaceho incidentu. Podľa vedcov by sa negatívne dopady znížili zhruba na jedno percento oproti účinkom nárazu kompaktného telesa s pôvodnou hmotnosťou.

Verme teda, že kým bude planéte takáto katastrofa reálne hroziť, ovládneme potrebné technológie dostatočne dobre na to, aby sme zabránili jej premene na ohnivé peklo.

ZdrojLLNL

Komentáre k článku