Na ISS sa objavili ďalšie praskliny. Je vesmírna stanica v ohrození?

Misia ISS 64. Zľava: Kate Rubins, Victor Glover, Soichi Noguchi, Sergej Nikolajevič Ryžikov, Michael Hopkins, Shannon Walker, Sergej Kuď-SverčkovZDROJ | NASA

Zrod orbitálnej vesmírnej stanice ISS sa datuje do roku 1998, keď bol na obežnú dráhu vynesený prvý ruský modul Zarja. Dnes je Medzinárodná vesmírna stanica úspešným, no zároveň najdrahším projektom v dejinách, ktorého náklady presiahli 150 miliárd amerických dolárov.

V roku 2013 Obamov vládny kabinet odsúhlasil predĺženie životnosti stanice do r. 2024, s možnosťou fungovania až do roku 2028, ale sú úvahy, že by mohla fungovať až do roku 2030. Len koncom júla bol k ISS pripojený nový ruský modul Nauka, na ktorý majú ešte nadviazať ďalšie moduly, budúcnosť stanice však môže byť ohrozená.

Pozrite siKozmonautika: Júl plný slávy, aj dramatických momentov

Dôvodom sú kumulujúce sa závady, z ktorých najnebezpečnejšie sú trhliny. Môžu byť spôsobené mikrometeoritmi, alebo zrážkou s drobným kozmickým odpadom (stanica sa pohybuje 1. kozmickou rýchlosťou, cca 7,66 km/s, alebo 27 600 km/h) a pri dehermetizácii vnútorných priestorov hrozí posádke fatálne nebezpečenstvo.

ZDROJ | Wikimedia

Problémy s únikom vzduchu na ISS riešili kozmonauti už vlani a miesto úniku sa dlho nedarilo lokalizovať. Začiatkom marca 2021 opravili trhlinu v plášti ruského modulu Zvezda, ale únik sa celkom zastaviť nepodarilo.

Zlou správou je, že najnovšie objavili ruskí kozmonauti pri kontrole ruskej časti ISS nové praskliny. Objavili sa na module Zarja, ktorý je najstarším modulom ISS, na siedmich z dvadsiatich okien modulu a mohli by ohroziť celú stanicu.

Sergej Volkov pri výstupe do vesmíru.ZDROJ | Wikimedia

Zarja spolu s modulom Zvezda tvorí kľúčovú časť ruského segmentu stanice. Agentúra RIA Novosti pripomenula, že Jurij Gidzenko z RKK Energija začiatkom marca informoval o trhline v inej časti module Zvezda, ktorú provizórne opravil kozmonaut Sergej Ryžikov.

Zatiaľ sa zdá, že novoobjavené trhliny nespôsobujú únik vzduchu zo stanice a ide o povrchové praskliny, ale je tu riziko, že by sa mohli rozšíriť. Okná, na ktorých boli nájdené praskliny, je v prípade potreby možné uzavrieť krytmi.

Pozrite siSpaceX pokorila ďalší míľnik – na ISS letia 4 astronauti!

Generálny konštruktér ruskej spoločnosti RKK Energija Vladimir Solovjov už vlani na zasadnutí Rady pre kozmický priestor Ruskej akadémie vied upozornil, že prvky stanice starnú a vypovedajú službu, pričom mnohé z nich nemožno nahradiť. Vyjadril obavu, že po roku 2025 možno očakávať lavínové zlyhania mnohých častí ISS.

Šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin vtedy verejnosť upokojoval a odmietol úvahy o konci využívania Medzinárodnej vesmírnej stanice po roku 2025. Dnes sa ale pohľad Ruska začína meniť a padlo rozhodnutie o vybudovaní samostatnej ruskej orbitálnej stanice ROSS. Prevádzku ruského segmentu Medzinárodnej vesmírnej stanice plánuje ruská vesmírna agentúra Roskosmos ukončiť v roku 2028.

Posádka Expedície 60 v module ZvezdaZDROJ | Wikimedia

Solovjov je ale ďalej ostražitý. „Prostriedky boli pridelené na zabezpečenie prevádzky stanice do roku 2025, ale po roku 2025 nás čaká plno problémov“, povedal agentúre RIA Novosti. Aj Solovjov podporuje myšlienku novej ruskej stanice.

Podobné problémy sa na ISS vyskytli aj v minulosti. Minulý mesiac Roscosmos informoval o poklese tlaku vzduchu v servisnom module Zvezda a komplikácie sa vyskytli aj pri najnovšie pripojenom module Náuka. V septembri 2019 bol objavený pokles vnútorného tlaku a jeho zdroj bol lokalizovaný v medzipriestore ruského modulu Zvezda. Spomínaná oprava sa uskutočnila v marci 2020. Za únik atmosféry v roku 2018 bola zodpovedná porucha v plášti orbitálneho modulu kozmickej lode Sojuz, ktorá bola v tom čase pripojená k ISS.

Isté je, že technika a materiály starnú a v náročných podmienkach kozmického priestoru  s expozíciou intenzívneho UV (a tvrdšieho gama) žiarenia a nabitých častíc to platí tým skôr.

Preto na sklonku životnosti ISS je naozaj namieste uvažovať o jej náhrade. Čína už svoju orbitálnu stanicu Tianhe buduje, Rusko stanicu ROSS plánuje a projekty chystajú aj súkromníci. Žiaden z nich však na obra s objemom cca 1000 m3, akým je ISS, v najbližších rokoch nedorastie.

ZdrojRIA Novosti,100+1 ZZ

Komentáre k článku