MMS vo vesmíre nemajú nič spoločného so „zázračným liekom“ na báze chloritanu sodného, ani s multimediálnymi správami, aj keď k tým má rovnomenná misia predsa len trochu bližšie.
Štyri sondy misie MMS (Magnetospheric Multiscale Misssion) boli na obežnú dráhu Zeme vypustené 13. marca 2015 a odvtedy usilovne zbierajú údaje o interakciách slnečného vetra so zemskou magnetosférou.
Sondy označené ako MMS A, MMS B, MMS C a MMS D skúmajú jav nazývaný magnetická rekonexia (prepojenie), ktorý vzniká pri kolízii elektricky nabitých častíc s magnetickým poľom a okrem iného vyvoláva magnetické búrky.
Pozrite siČo nové vo vesmíre? Vesmír poodhalil oponu
Nevyskytuje sa len na Zemi, ale aj na Slnku a na iných planétach s magnetickým poľom. Teraz vedci publikovali prvé poznatky v magazíne Science.
Sondy mapujú javy v magnetosfére už vyše roka, pričom sa pohybujú v presnej formácii na výstrednej obežnej dráhe. Najbližšie k Zemi sú vo vzdialenosti 7 640 kilometrov a najvzdialenejší bod obežnej dráhy je asi v 1/5 vzdialenosti Zem-Mesiac (cca 76 tisíc kilometrov).
Magnetické prepojenie vzniká na rozhraní dvoch magnetických polí. Takéto rozhranie sa vytvorí napríklad pri kolízii magnetického poľa Zeme a magnetického poľa vytvoreného prúdom nabitých častíc slnečného vetra.
Magnetické siločiary jedného poľa sa napájajú na druhé pole, pričom nastáva premena a uvoľnenie energie. Časť energie zohrieva okolitú plazmu, časť spôsobí urýchľovanie častíc. Dôsledkom tejto interakcie je aj krásne divadlo polárnej žiary, ale nie všetky dopady sú v estetickej rovine.
Sprievodné elektromagnetické impulzy môžu poškodiť elektronické systémy družíc, v prípade silných magnetických búrok môžu vzniknúť škody aj na prístrojoch a rozvodných sústavách na zemi a môžu ovplyvňovať aj počasie.
Pre misiu MMS NASA vyvinula aj špeciálne antény.
Prvé dáta z misie MMS už vedci spracovali a podarilo sa im zmapovať ako v zemskej magnetosfére prebieha magnetická rekonexia. Merania potvrdili teoretické predpoklady a priniesli aj nové poznatky, ktoré by mohli ukázať cesty ako minimalizovať riziká vyplývajúce z magnetických búrok, alebo definovať ich vplyv na vývoj počasia.
V čase, keď sa to na obežných dráhach Zeme telekomunikačnými satelitmi len tak hemží, stávame sa voči týmto javom citlivejší. Aj preto je dôležité spoznať mechanizmy procesov, ku ktorým v magnetosfére dochádza, aby sme dokázali prístroje, aj kozmonautov účinne chrániť.
ZdrojNASA
Komentáre k článku