Pozrite si
Desiatky rokov astronómovia skúmajú vesmír pri hľadaní možných známok života. Hoci aj najsilnejšie teleskopy sú príliš „krátkozraké“ na to, aby dovideli až na povrch exoplanét, vedci majú aj iné metódy. Pri sledovaní vzdialených planét prechádzajúcich okolo ich materských hviezd dokážu skúmaním malých zmien ich žiarenia zistiť niektoré informácie o atmosfére exoplanéty. Či tam žijú mimozemšťania však zatiaľ nevieme.
Pokročilé meracie metódy dokážu zachytiť nepatrné svetlo exoplanét a ich gravitačné pôsobenie na materskú hviezdu spôsobuje odchýlky v pohybe hviezd, čo zas vyvoláva posun čiar v spektre svetla hviezdy. Môžu ho detekovať citlivé spektrografy.
Pri vhodnom sklone obežnej dráhy sa dá pozorovať tranzit exoplanéty popred hviezdu a počas neho vieme určiť priemer planéty a vypočítať jej strednú hustotu. Pri prechode svetla hviezdy cez atmosféru planéty tiež vieme zhruba určiť jej zloženie.
Pokiaľ sa planéta nachádza v takzvanej obývateľnej zóne, to znamená, že by na nej mohla existovať voda v kvapalnom skupenstve, pravdepodobne by bola vhodná aj pre život. Vedci už identifikovali desiatky takýchto kandidátov. A ak tam existuje život, možno aj inteligentný, nedá sa vylúčiť, že nás mimozemšťania pozorujú, podobne ako my ich.
Téme sa venuje nový výskum astronómov z Cornellovej univerzity a vedcov z American Museum of Natural History publikovaný v magazíne Nature. Vedci v ňom identifikovali 1 715 hviezd v okruhu 326 svetelných rokov, ktoré mali v posledných tisícročiach vhodnú pozíciu na sledovanie Zeme.
Štúdia naznačuje, že hypotetickí mimozemšťania na planétach v týchto hviezdnych systémoch mohli byť v správnej pozícii, aby sledovali, ako Zem prechádza pred našim Slnkom. Mohli nás teda skúmať rovnakým spôsobom, aký používame pri exoplanétach my.
Vesmír je však dynamický, takže vhodný uhol pohľadu je len dočasný, aj keď správna poloha môže trvať aj tisíc rokov, ba aj dlhšie.
Štúdia na základe dát získaných zo sondy Gaia Európskej vesmírnej agentúry naznačuje, že 1 402 z týchto systémov môže v súčasnosti vidieť Zem z konečnej perspektívy nazývanej Zemská tranzitná zóna (ETZ).
Hypotetickí mimozemšťania už dávno mohli Zem označiť za obývateľný alebo dokonca za životom osídlený svet a vysielať k nám signály. Tie by sme mohli zachytiť už dnes. Ich hľadaniu sa venuje napríklad projekt SETI, zatiaľ neúspešne.
Ak sa na niektorých z týchto exoplanét vyvinuli technické civilizácie a ak dosiahli minimálne našu technologickú úroveň, mohli už Zem identifikovať ako obývaný svet. Je to len hypotéza, ale vedci pripúšťajú, že jej pravdivosť je prinajmenšom možná. Hviezdne systémy najbližšie k Zemi zvyčajne strávia v zóne ETZ viac ako 1 000 rokov, uvádza štúdia. To dáva veľký časový priestor pre tamojšie potenciálne civilizácie, aby mohli Zem označiť ako zaujímavú planétu.
Ľudstvo začalo používať rádiovú komunikáciu približne pred storočím a za toto obdobie dosiahli rádiové vlny unikajúce zo Zeme okolo 75 rôznych hviezdnych systémov. Štyridsaťšesť z nich sa momentálne nachádza aj v ETZ zóne, čo znamená, že exoplanéty v týchto slnečných sústavách ponúkajú výborné podmienky na detekciu života na Zemi.
„Zatiaľ nevieme, aký pravdepodobný je život na planétach, alebo aká je pravdepodobnosť, že sa tam vyvinú technologické civilizácie,“ hovorí Lisa Kaltenegger z Cornellovej univerzity, spoluautorka štúdie. „Vôbec nevieme, či je vo vesmíre život, ale sme na pokraji tohto zistenia.“
Tí čo na vlastné oči videli UFO a odmietajú vysvetlenia skeptikov, že išlo o drony, meteorologické javy, alebo optický klam, sú presvedčení, že mimozemšťania nás nielen pozorujú teleskopmi zo svojich materských planét, ale sú už u nás aj na návšteve.
Pragmatický postoj v tejto veci údajne prekvapivo zaujal aj Vatikán, ktorý za myšlienky o miliónoch obývaných svetov dal pred 421 rokmi upáliť osvietenca Giordana Bruna: „Mimozemšťania? Nevadí – privítame ich a pokrstíme.“
Zdroj