Microsoft vytiahol z mora datacentrum Natick. Výsledky sú zaujímavé

ZDROJ | New Atlas

Rast objemu dátovej komunikácie, ktorý poháňajú v najväčšej miere multimediálne on-line služby na čele s videom, vyvoláva potrebu budovania čoraz vyšších prenosových kapacít, ale aj dátových centier. Tie sú náročné na spotrebu energie, nielen kvôli prevádzke samotných serverov a pamäťových úložísk, ale aj kvôli ich chladeniu. K veľkým prevádzkovateľom datacentier patrí aj Microsoft.

Podľa Radoslava Daniláka zo spoločnosti Tachyum dátové centrá už dnes spotrebujú 3% celosvetovej produkcie elektriny a toto číslo sa každých 5 rokov zdvojnásobuje. Jednou z ciest je použitie energeticky efektívnejších procesorov, akým je aj Tachyum Prodigy.

Pozrite siMicrosoft vytiahol z mora datacentrum Natick. Výsledky sú zaujímavé

Iné riešenie testuje Microsoft, ktorý teraz ukončil dvojročný test nekonvenčného dátového centra. V rámci projektu Natick spustil dátové centrum na morské dno, aby otestoval jeho energetickú efektivitu  a spoľahlivosť v porovnaní s pozemnými zariadeniami.

ZDROJ | New Atlas

Išlo už o 2. fázu projektu, pri ktorej bolo testovacie dátové centrum uzavreté v hermetickej cisterne a spustené začiatkom roku 2018 do mora neďaleko škótskych ostrovov Orkney. Prvá fáza prebehla počas troch mesiacov v roku 2015 pri kalifornskom pobreží.

V druhej fáze projektu bol valcový kontajner dlhý 12 m položený na morské dno v hĺbke asi 11 m. Vo vnútri mal nainštalovaných 12 serverových regálov s 864 servermi a priestor bol namiesto kyslíka naplnený dusíkom. Servery s infraštruktúrou pre ukladanie 27,6 petabajtov dát boli chladené morskou vodou čerpanou cez chladiče inštalované za stojanmi. Voda sa následne vracala späť do mora.

Zámer projektu vychádza z predpokladu, že pomerne chladné a stabilné prostredie v morskej vode zamedzí vzniku mnohých porúch, ktorým čelia pozemné dátové centrá kvôli vlhkosti, kolísaniu teplôt, korózii vzdušným kyslíkom, či mechanickým nárazom od ľudí, pohybujúcich sa okolo zariadení. Teoreticky by mali preto podvodné servery fungovať spoľahlivejšie.

Po dvoch rokoch testovania na morskom dne Microsoft toto datacentrum 2. fázy vylovil z mora, vyčistil a preskúmal.

ZDROJ | New Atlas

A aké sú zistenia? Hypotézy sa potvrdili. Tím výskumníkov zistil, že miera zlyhania „morských“ serverov bola oproti poruchám podobných pozemských zariadení iba osminová.

Pred otvorením technici odobrali vzorky atmosféry, aby bolo možné určiť, ako môžu plyny uvoľňované zo zariadenia ovplyvňovať prevádzkové prostredie. Niekoľko zlyhaných serverov a káblov bolo odoslaných do ústredia spoločnosti Microsoft, kde sa majú identifikovať príčiny porúch.

ZDROJ | New Atlas

Umiestnenie dátových centier pod hladinou môže uľahčiť lokalizáciu centier bližšie k zákazníkom a samozrejme výrazne uľahčí chladenie. Počas experimentu bolo podmorské dátové centrum napájané najmä elektrinou z miestnych obnoviteľných zdrojov, ktoré tvoria veterné a solárne elektrárne.

Microsoft však už skôr navrhoval využiť na napájanie takýchto zariadení prílivové generátory, ktoré sú prenosné a dajú sa škálovať do väčších výkonov.

Pozrite siProcesor Tachyum Prodigy prekoná čipy Intel aj NVIDIA

Jedným z problémov je nemožnosť opráv na mieste, kým je dátové centrum pod vodou. Vzhľadom na niekoľkonásobne vyššiu spoľahlivosť by sa to dalo riešiť redundanciou a v prípade poruchy by sa vadné servery jednoducho odpojili.

Výskumný tím tvrdí, že projekt úspešne preukázal svoju logistickú, environmentálnu, aj ekonomickú životaschopnosť. V budúcnosti by sme sa preto mali dočkať takýchto riešení podvodných dátových centier napríklad pre cloudové služby.

ZdrojGIZMODO,New Atlas

Komentáre k článku