Mars je cieľom najväčšej ofenzívy v histórii kozmonautiky

ZDROJ | NASA

Letné štartovacie okno pre let na Mars mali pôvodne využiť až štyri misie. Spoločný projekt Európskej vesmírnej agentúry ESA a ruského Roskosmosu ExoMars-2020 však bol už druhýkrát odložený (pôvodne mal štartovať už v roku 2018) a premenovaný na ExoMars-2022.

Pozrite siRover ExoMars je hotový. Prelomí marsovskú kliatbu?

Našťastie, ostatné tri vesmírne agentúry sa nenechali odradiť koronovou a súvisiacou mediálnou epidémiou a svoje misie k Marsu úspešne vypravili. Ako prvý zamieril na Mars 19. júla z japonského kozmodrómu Tanegashima Space Center pomocou rakety H-IIA -202 orbiter Al-Amal (Nádej) Spojených arabských emirátov a 23. júla nasledovala čínska misia Tianwen-1.

ZDROJ | NASA

Z kozmodrómu Wen-čchang ju do kozmu poslala raketa Dlhý pochod 5. Čínska misia okrem orbitálnej sondy nesie aj pristávací modul s malým marsovským roverom. Pre obidve krajiny ide o prvý let k Marsu.

Pozrite siČína, ako tretia krajina sveta, mieri na Mars

Naopak americká vesmírna agentúra NASA je najúspešnejšou organizáciou pri výskume červenej planéty, keďže na jej povrch dopravila okrem iných sond aj štyri rovery. Z nich posledný marsochod Curiosity stále funguje a od roku 2012 vykonáva vedecký výskum.

Prinesie Vytrvalosť „ruže“?

Najnovšia misia NASA s názvom Mars 2020 odštartovala z floridského kozmodrómu Mys Canaveral 30. júla prostredníctvom rakety Atlas V 541 spoločnosti ULA. Podľa dnešných informácií NASA sa sonda úspešne pohybuje po prechodovej heliocentrickej dráhe, z ktorej sa má po 17-tich dňoch vydať na cestu k Marsu. Prístroje pracujú normálne.

ZDROJ | Everyday Astronaut

Sonda nesie najsofistikovanejší marsovský rover pomenovaný Perseverance (Vytrvalosť), ktorý je zdokonalenou replikou Curiosity. Oproti svojmu predchodcovi má robustnejšie hliníkové kolesá s priemerom 52,5 cm (Curiosity má 50 cm kolesá) a o 17% vyššiu celkovú hmotnosť 1 050 kg, namiesto 899 kg.

Okrem rozsiahleho prístrojového arzenálu Perseverance vezie so sebou aj malý vrtuľový dron Ingenuity (Vynaliezavosť). Solárny vrtuľník s hmotnosťou 1,8 kg je vybavený štyrmi vrtuľovými listami z uhlíkových vlákien o dĺžke 1,2 m.

Dron má počas krátkych výletov pomáhať roveru hľadať v teréne vhodné trasy na jazdu a zaujímavé miesta na výskum. Vzhľadom na riedku atmosféru Marsu bola konštrukcia dronu pre inžinierov poriadnou výzvou. Aby vyvinul potrebný vztlak, musia jeho vrtule rotovať rýchlosťou až 2 400 ot./min (40 ot./s). Na druhej strane gravitácia Marsu je len 38% gravitácie Zeme, čo zas pomôže.

ZDROJ | Everyday Astronaut

Rover je vybavený siedmimi vedeckými prístrojmi, 23 kamerami a dvoma mikrofónmi a jeho poslaním bude pátranie po stopách marťanského prehistorického života. Tak ako Curiosity bude schopný aj vŕtať do povrchu Marsu a odoberať vzorky pôdy a hornín.

Pozrite siRover Perseverance sa pozrie na Mars aj z výšky. Vďaka dronu

Tie zhromaždí, aby ich následná marsovská misia naložila a odviezla na Zem. Vzhľadom na to, že existuje riziko, aj keď pomerne malé, že by sa vo vzorkách mohli nachádzať mimozemské mikroorganizmy, bude potrebné so vzorkami pracovať s najvyššou opatrnosťou.

Na rozdiel od dronu Ingenuity sa rover nespolieha na energiu zo solárnych panelov, ale používa nukleárny termo-elektrický generátor MMRTG (multi-mission radioisotope thermoelectric generator).

ZDROJ | Wikipedia

Prístroj o hmotnosti 45 kg obsahuje 4,8 kg dioxidu plutónia, ktorého teplo z rozpadu využíva pri konverzii na elektrinu. Celkovo generuje výkon 110 W, čo nie je veľa, ale výhodou je, že energiu dokáže vyrábať nepretržite, bez ohľadu na počasie. Nehrozí tak scenár, ktorý počas dlhotrvajúcej prachovej búrky vyradil fotovoltaické panely roveru Opportunity a po niekoľkomesačnom odmlčaní sa ho už nepodarilo oživiť.

MMRTG okrem toho nabíja dve Li-ion batérie, odkiaľ pri exponovaných operáciách rover získa dodatočný prísun energie.

Predvoj pilotovaných letov, aj hľadanie života

Rover Perseverance by mal podľa plánu pristáť na povrchu Marsu 18. februára 2021 v oblasti krátera Jezero, ktorého dno bolo kedysi skutočným jazerom plným vody. Pristávací manéver by sa mal uskutočniť, tak ako pri pristátí Curiosity, spustením pomocou lán tesne nad povrchom.

ZDROJ | NASA

Dĺžka misie je plánovaná na jeden marsovský rok (687 pozemských dní), ale ak sa všetko vydarí, je predpoklad, že rover bude nadsluhovať. Životnosť nukleárneho generátora je počítaná na 14 rokov.

Netýka sa to však životnosti helikoptéry Ingenuity, ktorú vedci vnímajú hlavne ako technologický demonštrátor. Počas 30 dňovej testovacej kampane je naplánovaných päť letov, pričom každý má trvať maximálne tri minúty. Uskutoční sa najviac jeden let za sol (marsovský deň).

ZDROJ | NASA

Helikoptéra má akčný rádius 300 metrov od roveru a mala by lietať do výšky päť metrov. Dosah rádiovej komunikácie je 1 000 metrov. Hoci kvôli nízkej hmotnosti nemá Ingenuity veľa technického vybavenia, ak bude jej misia úspešná, pôjde o prvý autonómny let v atmosfére cudzej planéty. Ako povedal pre The Verge Bob Balaram, hlavný inžinier projektu marsovskej helikoptéry v Jet Propulsion Laboratory, kým budeme lietať, musíme sa naučiť plaziť.

Vedci už zároveň vyvíjajú pokročilejšiu verziu marsovského dronu s hmotnosťou 20 kg, ktorá by mohla využiť podstatne výkonnejšie technické vybavenie.

ZDROJ | NASA

Perseverance bude hľadať stopy pravekého mikrobiálneho života, čo pomôže NASA pokročiť vo výskume obývateľnosti Marsu v ďalekej minulosti. Rover má vŕtačku na zber základných vzoriek marťanskej horniny a pôdy, ktoré potom uloží do uzavretých skúmaviek na vyzdvihnutie budúcou misiou. Tá by ich mala dopraviť späť na Zem na podrobnú analýzu.

Okrem toho bude rover testovať technológie a podmienky, ktoré pomôžu otvoriť cestu pre budúce pristátie ľudí na Marse.

ZDROJ | NASA

Existuje niekoľko spôsobov, ako to uskutočniť. Patria sem testovacie metódy na výrobu kyslíka z marťanskej atmosféry, identifikácia ďalších zdrojov potrebných pre život (napríklad podpovrchová voda, respektíve soľanka), zlepšenie pristávacích techník a analýzy charakteru počasia, prašnosti a ďalších podmienok prostredia, ktoré by mohli ovplyvniť budúcich astronautov počas pobytu na Marse.

Teraz ostáva len sedem mesiacov čakať a držať palce, aby sa podarilo Perseverance, aj čínskemu roveru z misie Tianwen-1 úspešne pristáť. V minulosti o zlyhania nebola núdza, ale dúfajme, že vývojári sa z chýb poučili a kozmonautika sa posunie k novým cieľom.

ZdrojNASA,The Verge

Komentáre k článku