Lietajúce observatórium SOFIA bude fungovať naďalej

ZDROJ | NASA

Výkonné teleskopy sa nestavajú na vysokých kopcoch, aby boli bližšie k nebu, ale kvôli nižšiemu optickému a fyzikálne-chemickému znečisteniu atmosféry. Napriek tomu sa nedá vyhnúť oblačnosti, vodnej pare a tepelnému prúdeniu vzduchu, ktoré pozorovanie vesmíru sťažujú.

Pozrite siESO stavia obrovský teleskop, posunie hranice vesmíru

Kmitanie vzduchu sa už dnes síce dá do istej miery technicky eliminovať, ale vodná para obmedzuje pozorovania pozemnými teleskopmi v infračervenej oblasti. Aj preto sa realizujú extrémne drahé projekty ako Hubbleovo vesmírne observatórium, „lovec exoplanét“ – teleskop Keppler, alebo ruský Spektr-R (Radioastron).

SOFIA
ZDROJ | NASA

Z tohto pohľadu je zaujímavým unikátom lietajúce observatórium SOFIA (Stratospheric Observatory for Infrared Astronomy), ktoré je spoločným projektom NASA a nemeckej vesmírnej agentúry DLR.

Infračervený teleskop s priemerom zrkadla 2,5 m je umiestnený v zadnej časti paluby upraveného lietadla Boeing 747SP (jumbo).

SOFIA je nasledovníkom lietajúceho teleskopu Kupier, ktorý fungoval takisto na palube lietadla v rokoch 1974 až 1995, ale používal zrkadlo s priemerom len 36“ (0,66 m).

Najväčšie dnes známe trans-neptúnovské objekty v porovnaní so Zemou.
Najväčšie dnes známe trans-neptúnovské objekty v porovnaní so Zemou.ZDROJ | ESA

V letovej výške od 12 km do 13,7 km sa odklopí ochranný kryt a teleskop SOFIA môže pozorovať hviezdy a objekty v slnečnej sústave za optimálnych podmienok. V tejto vrstve stratosféry sa totiž vyskytuje len 1% vodnej pary, oproti zemskému povrchu.

Teleskop SOFIA začal rutinnú prevádzku v decembri 2010 sledovaním galaxií a atmosféry Jupitera, pričom doteraz uskutočnil približne 250 nočných letov.

Pozrite siNASA je majster kreatívnych skratiek

Stal sa aj záložným pozorovacím kanálom pre výskum Pluta v rámci misie sondy New Horizons a tento najväčší lietajúci infračervený teleskop je užitočný aj pri výskume komét, galaxií a centrálnej oblasti Mliečnej dráhy.

NASA a DLR sa predbežne dohodli na predĺžení jeho fungovania o ďalšie štyri – do roku 2020, ale SOFIA by mohla pracovať aj dlhšie. Životnosť lietadlového nosiča je totiž kalkulovaná až do roku 2030. NASA a DLR sa zároveň dohodli, že otázku ďalšieho fungovania teleskopu opäť prehodnotia v roku 2018.

ZdrojEngadget

Komentáre k článku