Lietadlá budú pristávať automaticky aj na malých letiskách

„Oči“ pre autopilota, aj takto by sa dal nazvať novovyvinutý systém automatického pristávania, ktorý je výsledkom práce vedcov z Technickej univerzity v Mníchove.

Mnohé dopravné lietadlá už dokážu pristáť automaticky, ale nedá sa hovoriť o úplne autonómnych pristátiach. Riadiaca veža letiska ich totiž navádza rádiovým signálom špeciálneho navigačného systému (Instrument Landing System, ILS).

V súčasnosti sa tiež vyvíjajú postupy, ktoré umožnia automatické pristátie založené na satelitnej navigácii. Aj tu je však potrebná podpora z pozemných systémov. Mnoho menších letísk však takýmto vybavením nedisponuje, preto tam lietadlá v automatickom režime pristávať nemôžu.

Pristávanie bez asistencie

Zmeniť by to mohlo riešenie vedcov z Technickej univerzity v Mníchove (Technische Universität München, TUM). Tí v máji úspešne testovali systém automatického pristávania, využívajúci kombináciu počítačového videnia a GPS.

Pozrite siElektrické lietadlo Alice – zmení regionálne lety?

Systém automatického pristávania z TUM funguje bez asistencie z pozemného riadenia letovej prevádzky. V projekte „C2Land“, podporovanom nemeckou federálnou vládou, sa výskumníci TUM spojili s Technische Universität Braunschweig a vyvinuli pristávací systém,umožňujúci malým lietadlám pristávať bez pomoci pozemného riadenia.

Autopilot používa na navigáciu signály GPS, s čím je však spojený problém chybovosti v prípade rušenia. GPS signály sú citlivé na nepresnosti merania, napríklad v dôsledku atmosférických porúch. Z tohto dôvodu vyžadujú súčasné systémy s GPS navigáciou, aby piloti prevzali kontrolu nad riadením lietadla minimálne vo výške 60 metrov a pristáli s lietadlom ručne.

Pozrite siuberAIR – lacná preprava lietadlom v meste už v roku 2023

Aby bolo možné úplne automatické pristátie, navrhol tím vedcov z TU Braunschweig referenčný systém. Zahŕňa kameru pre viditeľné spektrum kombinovanú  s infračervenou kamerou. Tá umožní poskytovať údaje aj za podmienok zhoršenej viditeľnosti, napríklad v daždi, alebo v hmle. Výskumníci vyvinuli vlastný softvér na spracovanie obrazu, ktorý umožňuje systému určiť, kde sa lietadlo nachádza v relácii s polohou pristávacej dráhy.

Presne a spoľahlivo bez zásahu pilota

Tím TUM vyvinul celý automatický riadiaci systém, ktorý testovali na vlastnom upravenom štvormiestnom stroji Diamond DA42. Lietadlo je vybavené systémom Fly-by-Wire, ktorý umožňuje riadenie pomocou pokročilého autopilota, taktiež vyvinutého výskumníkmi TUM.

Kvôli funkcii automatizovaného pristávania boli v softvéri pridané ďalšie funkcie, ako porovnávanie údajov z kamier so signálmi GPS, výpočet virtuálnej zostupovej dráhy pre pristátie, ako aj riadenie letu pre rôzne fázy priblíženia.

Systém automatického pristávanie vedci testovali na upravenom stroji Diamond DA42.ZDROJ | Andreas Dekiert/C2Land

Koncom mája tím úspešne otestoval autonómne pristátie na letisku výrobcu tejto značky lietadiel Diamond Aircraft vo Wiener-Neustadt v Rakúsku. Skúšobný pilot Thomas Wimmer je presvedčený o kvalite a spoľahlivosti pristávacieho systému.

Pozrite siDeLorean DR-7 – autonómne lietadlo so slávnym menom

„Kamery rozoznávajú pristávaciu dráhu už z veľkej vzdialenosti od letiska. Systém potom vedie lietadlo na  pristávaciu dráhu úplne automaticky a pristane presne na stredovej čiare dráhy“, uviedol Wimmer.

Vyriešiť automatické pristátie je nevyhnutné najmä v súvislosti s budúcim vývojom leteckej dopravy, uvádza Martin Kügler, výskumný spolupracovník TUM Chair of Flight System Dynamics. Platí to v prípade autonómnych aerotaxíkov, ktoré vyvíja mnoho spoločností – napríklad Airbus, Lilium, Uber a ďalšie, ale aj pri automatizovanej nákladnej leteckej doprave.

ZdrojTUM

Komentáre k článku