Liekom na recesiu má byť kozmický biznis

Priznám sa, že Američanov považujem vo všeobecnosti za mimoriadne schopný a cieľavedomý národ, ktorý aj vďaka tomu, že dokáže pritiahnuť mnoho vynikajúcich mozgov v hlavách imigrantov, aj vďaka reálnej podpore vedy a univerzitného školstva, dokáže mnoho snov premeniť na skutočnosť.

Planetary Resources Inc 

Ale nie vždy vedie kombinácia trhových mechanizmov a ekonomickej sily k zmysluplným výsledkom. Nemusíme ostať len pri fast-foode. Musel som sa úprimne smiať, nad údivom amerického bloggera, ktorý zistil, že skoro žiadna slovenská domácnosť nepoužíva sušičku prádla, kým v USA bez sušičky nedáte ani ranu. Ono je to ale inak. Pripomína to skôr šikovnosť obchodníkov, ktorí dokážu popredať obyvateľom púštnej oázy pršiplášte, alebo horárovi drevené brikety.

 

Nová veľká vec

Aj najnovšia „big thing“ núti zbystriť pozornosť, keď partia zvučných mien z veľkého biznisu tvrdí, že pozná recept, ktorý bude silným liekom na ekonomickú recesiu. A nie sú to hocijaké mená, čo sa skrývajú za spoločnosťou Planetary Resources Inc. Ide o dolárových miliardárov ako Larry Page a Eric Schmidt z Google, filmový tvorca a výskumník, ktorý vie ako to chodí v najhlbšej podmorskej priepasti na Zemi – James Cameron, šéf Intentional Software Corporation a jeden z bývalých kľúčových hráčov Microsoftu Charles Simonyi, predseda predstavenstva spoločností Hillwood a The Perot Group Ross Perot, Jr. a ďalší, uvádza napr. server Gizmodo.

A akože to títo páni z veľkého biznisu plánujú oživiť svetovú ekonomiku? Jednoducho. Podľa odhadov údajne až bilióny US dolárov by mohlo priniesť nové hospodárske odvetvie – ťažba nerastných surovín z asteroidov.  Navyše by sa takto vraj podarilo vyriešiť problém so zabezpečením surovín, ktoré sú na Zemi nedostatkové, alebo ktorých zásoby sa povážlivo stenčujú. Nuž ako recesia to nevyzerá zle, len som si nie istý, či toto je ten správny nástroj na odvrátenie ekonomickej recesie. V ekonomike totiž neplatí pravidlo „klin sa klinom vybíja“, najmä nie vtedy, ak je len slovnou hračkou.

 Space Miners

Vesmírni baníci zatiaľ neprekročili prah počítačových hier a tak skoro sa to ani nezmení. Zdroj: Slide To Play

Ako laik vybavený sedliackym rozumom by som sa chcel opýtať na biznis plán takej asteroidnej ťažobnej spoločnosti. Akúže to rudu chceme výhodne dopravovať z asteroidov, keď vynesenie 1 kilogramu! užitočnej záťaže len na geostacionárnu dráhu, čo je v porovnaní so vzdialenosťou asteroidov len toť, za rohom – 36 tisíc km, stojí cca 20 000 USD? Pri spiatočných letoch na mnohonásobne väčšie vzdialenosti sú samozrejme náklady adekvátne vyššie. Najviac asteroidov krúži medzi Marsom a Jupiterom, ale tie sú, bratu, vzdialené dobrých pár desiatok, ba aj stoviek miliónov kilometrov a spiatočný let trvá pri dnešnej technike roky.

 

Bude to platina?

Pravda, občas „fŕkajú“ títo kozmickí pútnici relatívne blízko Zeme, ale aj vzdialenosť 0,01 AU (astronomickej jednotky) predstavuje 1,5 mil. km, čo je 4x viac, než vzdialenosť zo Zeme na Mesiac. Predpoveď blízkych stretnutí s asteroidmi si môžete pozrieť na stránkach NASA.

Zatiaľ sme zo žiadneho asteroidu (na rozdiel od Mesiaca) nepriniesli vzorky horniny, s jedinou výnimkou. V roku 2010 japonská sonda Hayabusa po sedem rokov trvajúcej misii k asteroidu Itokawa dopravila na Zem návratové puzdro s obsahom asi 1500 (kusov!) prachových častíc tohto vesmírneho telesa. Vzorka bola získaná výstrelom do asteroidu a nasatím prachového výronu pomocou trubice.

Na komerčné účely neveľmi použiteľné množstvo, optimizmus investorov preto pre mňa zostáva veľkou záhadou. Ak by sa aj našli nosiče, čo je možné, ktoré by vyniesli príslušné kozmické sondy-roboty k asteroidom, náklady na každú jednotlivú misiu by boli enormné. Nehovoriac o tom, že treba počítať aj s nemalou rezervou paliva, ak by sme chceli robustný náklad dopravovať naspäť skrz zemskú atmosféru.

Tip: StarTram – vlakom na obežnú dráhu?

Takúto vzácnu rudu na Zemi určite nemáme, takže jej dovoz z vesmíru je logickou voľbou, nie? Trochu možno zatiaľ pokrivkáva geologický prieskum asteroidov, takže sem-tam vesmírni prospektori možno netrafia na žilu, ale veď veľké veci sa nerodia ľahko.

Pomocou spektroskopie vieme, že 75% asteroidov je prevažne uhlíkatých, 17% kremičitých a zvyšných 8% hlavne kovových. Tu bude asi ten poklad zakopaný. Teória hovorí, že kovové asteroidy by mohli okrem železa obsahovať aj veľa platiny a irídia. Jedna z hypotéz na základe zvýšenej koncentrácie platiny v druhohorných vrstvách dedukuje dopad kométy, alebo asteroidu ako príčinu vyhynutia dinosaurov.

 asteroid Eros

Rekonštrukcia vzhľadu asteroidu Eros podľa NASA. Ťažba rudy z telesa s takmer nulovou gravitáciou je nemalou technologickou výzvou, nehovoriac o doprave.

Ale aj keby boli celé z platiny, čo nie sú, obávam sa, že by jej cena bola sotva konkurencieschopná po zarátaní nákladov na obojsmernú plavbu vesmírom a náročnú ťažbu v stave beztiaže.

 

Držme si ich od tela

Alebo je to všetko inak a investori kalkulujú so zrážkou Zeme s asteroidom? To by bolo čosi iné. Vzácna ruda by bola hneď tu, poruke… Má to však jeden háčik. V prípade dopadu vesmírneho telesa s priemerom „len“ 10km by na pozemskej pláni neprežil žiadny živý tvor na súši, ani vo vode. Podľa vedcov by tepelná energia konvertovaná z kinetickej energie dopadu stačila nielen uviesť do varu všetky oceány, ale ich vodu vypariť a celý povrch planéty vypáliť ako v hrnčiarskej peci. Šancu na prežitie by mali len mikroorganizmy 2 km pod povrchom. Lepšie ako nič, ale na útechu málo. Aj stometrový bolid by narobil väčšiu paseku než si vieme predstaviť na základe tých najuletenejších výstupov filmárskeho delíria.

Výsledný dojem z celého projektu „vesmírneho baníctva“ je podľa môjho názoru mimoriadne nepresvedčivý. Neviem, možno som príliš konzervatívny, alebo možno dotyční biznismeni vedia, že mimozemšťania nám už tajne odovzdali nepoznané technológie vesmírnej dopravy a plánujú na nich zarobiť hneď skraja, ale je by som bol s nákupom akcií podobných spoločností opatrný. Nakoniec, ani pozemok na Mesiaci som zatiaľ nezaknihoval.

Planetary Resources Inc

Foto: Planetary Resources Inc

Komentáre k článku