Kobalt v mobiloch živí detských otrokov

V týchto dňoch sa v médiách objavila informácia o výzve Amnesty International k výrobcom elektroniky a k automobilkám, aby preverovali pôvod používaných surovín. Cieľom je vylúčiť suroviny, na ťažbe ktorých sa v Demokratickej republike Kongo (DRC) podieľajú deti – či už dobrovoľne, alebo v rámci nútenej práce. Správa sa konkrétne týka kobaltu, v ťažbe ktorého je bývalý Zair svetovou veľmocou zhruba s 50-percentným podielom. Kobalt používajú technologické spoločnosti ako súčasť Li-ion batérií .

Pozrite siSony chystá nástupcu Li-ion batérií. Vydrží o 40% dlhšie

Amnesty International v spolupráci s úradom pre dohľad nad prírodnými zdrojmi v Afrike (African Resources Watch / Afrewatch) zistila, že firmy ako Apple, Huawei, Lenovo, Microsoft, Samsung, alebo Sony využívajú v batériách svojich smartfónov a tabletov aj kobalt z nelegálnych baní v Kongu. V nich pracujú aj deti, často už od veku sedem rokov, pričom pri otrockej práci im hrozí rad nebezpečenstiev, vrátane úmrtia.

kongo-baník2
ZDROJ | Politiken.dk

Čínska stopa

Podľa Afrewatch kobalt vyťažený v nelegálnych baniach sa predáva spoločnosti Congo Dongfang Mining, vlastnenej čínskou ťažobnou spoločnosťou Huayou Cobalt. Čínske firmy sú v Afrike aktívne v mnohých oblastiach, vrátane ťažby surovín a investičnej výstavby. Amnesty International analýzou dokumentov vystopovala dodávateľský reťazec od ťažby a spracovania kobaltu, až po jeho dodávky trom výrobcom komponentov batérií v Číne a v Južnej Kórei.

Aj keď firmy tvrdia, že majú prísnu kontrolu dodávateľov z hľadiska využívania detskej práce, v skutočnosti nedokážu zistiť pôvod kobaltu v batériách vyrobených dodávateľským spôsobom, najčastejšie v Číne. Podľa UNICEF je v Kongu zamestnaných v baniach vyše 40-tisíc detí.

Kongo-baník
ZDROJ | ČSFD

Kongo je ťažko skúšanou krajinou. Druhá vojna v Kongu si v rokoch 1998-2004 vyžiadala najviac obetí od 2. svetovej vojny (3,8 milióna). Takmer rovnaký počet ľudí však odvtedy zahynul v dôsledku hladu, nemocí a útokov militantných skupín. Napriek tomu je táto na nerasty bohatá krajina bez škrupúľ využívaná aj najbohatšími high-tech firmami z Európy, Ázie a Ameriky. Nedeje sa to len dnes a nejde len o kobalt.

Kobalt nie je prvý

Už v roku 2010 natočil dánsky dokumentarista Frank Piasechi Poulsen šokujúce svedectvo „Krv v mobile“ o zneužívaní otrockej práce dospelých aj detí v Kongu pri ťažbe vzácnej kovovej rudy coltan. Kongo má odhadom štyri pätiny svetových zásob coltanu. Jeho cennými zložkami sú kovy niób a tantal, využívané v pokročilých technológiách. Tantal sa používa aj pri výrobe kondenzátorov pre mobilné telefóny.

Pozrite siBez smartfónu ani ranu! Do roku 2020 sa ich počet zdvojnásobí

Rovnako, ako ukázal spomínaný dokument, firmy majú v prípade kobaltu, tak ako pri tantale často problém preukázať bezpečnosť pôvodu materiálov. Vzhľadom na rešpektovanie pravidla „peniaze nesmrdia“, je možné pochybovať aj o úprimnosti snahy niektorých veľkých firiem dôsledne pôvod surovín dosledovať a voči dodávateľom uplatňovať striktné pravidlá. Svojím ignorantstvom tak firmy, rovnako ako my, spotrebitelia, podporujú utrpenie obyvateľov chudobných krajín. Je preto namieste zamyslieť sa a možno pred kúpou zvážiť aj iné, než len technické a cenové parametre výrobku. Dánsky dokument je možné vidieť aj na YouTube:

https://www.youtube.com/watch?v=fhr4Gxb1nq0

ZdrojAmnesty International

Komentáre k článku