Keď uhlíková stopa zmizne bez stopy

Solárne panely vyrábajú čistú elektrickú energiu zo slnka, zvykne sa zdôrazňovať. Nie každá elektrina z obnoviteľných zdrojov (Slnko, voda, vietor, geotermálna energia, biomasa = takisto Slnko, atď.) je však čistá a vôbec nie rovnako čistá. Napríklad spaľovanie biomasy síce šetrí fosílne palivá, ale na životnom prostredí a dokonca aj na ekonomike dokáže pri necitlivom, nekvalifikovanom, alebo len nekalými praktikami motivovanom prístupe napáchať nehorázne škody.

solar panel

Takéto solárne panely vidíme aj na našich lúkach a úbočiach. Čo s nimi po skončení životnosti? Foto: Tmblr

A nielen tým, že spaľovaním biomasy, etanolu, alebo „bio-nafty“ z repky olejnej, sa do ovzdušia dostáva rovnaký oxid uhličitý, ako z uhlia, ropy, či plynu. Po aktivitách biologických zlatokopov zostávajú vyrúbané lesy a zdevastovaná poľnohospodárska pôda, prípadne bonus v podobe nedostatku potravín. Roľníci totiž radšej pestujú dotované olejniny pre chemický priemysel a blaho národa im je ukradnuté. A na rozprávky o tom ako teplárne spaľujú drevný odpad a štiepku z haluzí zabudnime. Je to skutočná haluz. Aby mali dostatok paliva, vo veľkom šrotujú veľké kmene dospelých stromov, ktoré mohli kdesi vyrábať kyslík a zachytávať vodu, čo kdesi strháva mosty.

Keďže v každom biznise sa točia predovšetkým peniaze, netreba si robiť ilúzie ani o masívnom nasadzovaní solárnych elektrární. To je ďalší biznis postavený na dotáciách a často aj na strate zdravého rozumu. Vďakabohu, už dochádza k vytriezveniu z počiatočného rauša a ceny aj vzťahy sa čistia. Ceny solárnych panelov klesajú natoľko, že v mnohých krajinách fotovoltaické elektrárne dosahujú sieťovú paritu aj bez dotácií – inak povedané elektrina z nich nie je drahšia, ako z konvenčných zdrojov. To je fajn. Ale ak chceme zvážiť skutočné dopady na životné prostredie, treba rátať aj so záťažou z tovární, ktoré vyrobili technológiu solárnych panelov a tiež nezabúdajme na spracovanie odpadu po skončení ich životnosti. Tá sa pohybuje okolo 15-25 rokov.

Panely na báze kremíka, ich oceľové konštrukcie sa v prírode nerozložia, je potrebné ich recyklovať. A to nehovoríme o špeciálnych článkoch na báze gálium-arzenidu a podobne, ktoré sa našťastie používajú v malej miere. Čo keby sme však mali k dispozícii technológiu, ktorú netreba recyklovať?

CNC solar cell

Solárny článok vyrobený „zo stromov“. Obr.: Inhabitat

Príroda to zvládla perfektne. Stromy s fotosyntézou sú dokonalými spracovateľmi solárnej energie a po skončení ich životnosti ich dokáže bez zvyšku absorbovať životné prostredie vo svojom večnom kolobehu. Práve rastlinami sa inšpirovali vedci z Georgia Institute of Technology a Purdue University, keď vyvinuli patentovanú metódu výroby organických solárnych článkov pomocou nanotechnologických substrátov odvodených z rastlín, informoval server engadget.

Materiál nazývaný CNC (cellulose nanocrystal substrates) je dostatočne transparentný, aby dovolil prechádzať svetlu do polovodičov, no dokáže sa zároveň rozpustiť vo vode. Zdá sa, že CNC v tomto prípade slúži len ako náhrada skleneného substrátu a krytu solárnej bunky a samotnú konverziu cez fotovoltaický efekt zabezpečuje klasický polovodič.

Ako uvádza engadget a ďalšie zdroje, účinnosť takýchto „samorecyklovateľných“ panelov je len 2,7 percenta, takže veľa dôvodov k optimizmu z tohto objavu zatiaľ nenachádzame. Vedci však budú pracovať na zdokonaľovaní vlastností materiálu CNC, takže pokiaľ sa vyrovná bežne dostupným riešeniam, môže byť nakoniec aj komerčne úspešný.