India na prahu Mesiaca – Chandrayaan 2 pristane na póle

India dnes patrí medzi kozmické mocnosti, keďže ako jedna z mála krajín disponuje vlastnými nosnými raketami, schopnými nielen vynášať satelity na obežnú dráhu Zeme, ale aj vysielať vesmírne sondy do vzdialenejšieho vesmíru.

Pripomeňme Mars Orbiter Mission (MOM) v rámci ktorej 5. novembra 2013 vyslala indická vesmírna agentúra ISRO na obežnú dráhu Marsu orbitálnu sondu Mangalyaan. Tá od 24. septembra 2014 vykonáva výskum marsovskej atmosféry.

Pozrite siNASA spája sily so súkromníkmi pre Mesiac, aj Mars

V hľadáčiku ISRO je aj náš vesmírny sused. Potvrdila to už mesačná sonda Chandrayaan-1, ktorá odštartovala 22. októbra 2008 a z výšky 100 km skúmala chemické zloženie, geológiu a mineralógiu Mesiaca.

ZDROJ | ISRO

Aktuálnou hviezdou je však nasledovník prvej mesačnej sondy. Chandrayaan 2 je misiou „3 v 1“, keďže zahŕňa lunárny orbiter, pristávací modul Vikram a z neho bude na lunárny povrch vysadený malý rover Pragyan.

Výskum na troch frontoch

Misia Chandrayaan 2 odštartovala už 14. júla 2019 z indického kozmodrómu Šríharikota, alebo Satish Dhawan Space Centre (SDSC) na palube nosnej rakety Geosynchronous Satellite Launch Vehicle Mark III (GSLV Mk III).  Odvtedy pravidelne viaže pozornosť médií, pretože na finálnu obežnú dráhu Mesiaca sa dostala po sérií manévrov upravujúcich najskôr geocentrickú a následne selenocentrickú dráhu. Celý proces dobre ilustruje nasledujúci obrázok.

Ešte po motorickom manévri z 28. augusta sa sonda nachádzala na obežnej dráhe vo vzdialenosti 179×1412 km od mesačného povrchu. 1. septembra pri záverečnej korekcii selenocentrickej dráhy pracoval motor sondy 52 s a po ukončení manévru bola sonda na dráhe vo výške 119×127 km nad mesačným povrchom.  O deň neskôr (2.9.2019) sa od samotnej sondy Chandrayaan 2 oddelil pristávací modul Vikram, ale predbežne zostáva na rovnakej dráhe.

Pozrite siPo Mesiaci chodí Nefritový králik, vesmírne ambície Číny sú obrovské

Podľa ISRO všetky systémy sondy, aj landeru pracujú normálne a Vikram má na mesačnom povrchu pristáť v sobotu 7. septembra. Ak sa to podarí, India sa stane len 4. krajinou na svete (po Sovietskom zväze, USA a Číne), ktorá pristála na Mesiaci.

Tento rok sa o to pokúsil aj izraelský start-up SpaceIL so sondou Beresheet, ktorú vyniesol do kozmu Falcon 9 od SpaceX. Pristátie sa však nepodarilo, keď tesne nad povrchom Mesiaca zlyhal hlavný motor sondy.

Voda nad zlato

Sonda Chandrayaan 2 má na nízkej obežnej dráhe Mesiaca pracovať zhruba rok, podobne, ako jej predchodca Chandrayaan 1.

Lander Vikram má pristáť v blízkosti južného pólu Mesiaca (70 stupňov južnej šírky) medzi krátermi Manzinus C a Simpelius N. Mesačné póly sú pre kozmonautiku atraktívnou lokalitou, pretože podľa predchádzajúcich výskumov by sa tam mali nachádzať koncentrovanejšie zásoby vody.

Zdvíhanie landera Vikram počas integrácie sondy Chandrayaan2.ZDROJ | ISRO

Tá je kľúčovou komoditou pre budúce pilotované lety na Mesiac, vrátane vybudovania trvalej vedeckej základne. Okrem výroby kyslíka na dýchanie by mohla byť zdrojom aj na výrobu paliva pre kozmické lode.

Pozrite siNASA chce prvú ženu na Mesiaci v roku 2024. Nebude to lacné

Na rozdiel od orbitálnej sondy Chandrayaan 2 má pristávací modul Vikram pracovať len počas jedného mesačného dňa, teda dva pozemské týždne. Jeho energetickú spotrebu pokrývajú fotovoltaické články s výkonom 650 W, ale počas mesačnej noci sú solárne panely nefunkčné a na preklenutie nízkych teplôt zrejme lander nemá energetické zdroje.

Z pristávacieho modulu Vikram bude vysadený rover Pragyan.ZDROJ | ISRO

Pri medziplanetárnych sondách tento problém vedci riešia prostredníctvom rádioizotopových generátorov. Ani lunochod Pragyan nebude patriť k planetárnym maratóncom typu marsovských roverov NASA Spirit, ale najmä Opportunity a Curiosity, ktoré najazdili na cudzom telese až desiatky kilometrov.

ZDROJ | ISRO

Malý lunárny rover Pragyan má hmotnosť len 27 kg, rozmery 0,9 x 0,75 x 0,85 m a energiu mu bude dodávať solárny panel s výkonom iba 50 W. Vzhľadom na výbavu sa dá predpokladať, že Pragyan neprežije pristávací modul Vikram, ktorý preň zároveň bude slúžiť ako retranslačná stanica. ISRO očakáva, že rover by mohol na mesačnom povrchu najazdiť okolo 500 m.

To je na taký malý stroj možno až priveľa.  Čínsky lunochod Nefritový králík 2, ktorý aktuálne operuje na odvrátenej strane Mesiaca v oblasti krátera Von Kármán, najazdil od 3. januára len 271 metrov. O výsledkoch indickej misie, ktoré by mali byť známe v nasledujúcich dvoch týždňoch, vás budeme informovať.

ZdrojISRO

Komentáre k článku