Hra s ohňom: vedci prvýkrát geneticky modifikovali ľudské embryo

Geneticky modifikované organizmy (GMO) vyvolávajú dosť rozporov už v súvislosti s manipuláciou rastlín, o to viac zaujala správa, že vedcom z čínskej Sun Yat-sen University v Guangzhou sa podarilo upraviť ľudské embryá.

gmo

Vedci prvý krát použili techniku označovanú ako CRISPR/Cas9 na zablokovanie génu HBB, ktorý je zodpovedný za vznik fatálnej poruchy krvotvorby zvanej β-talasémia. Metóda CRISPR/Cas9 využíva komplexné enzýmy (tzv. sadu „genetických nožníc“) na vyradenie a nahradenie vadných segmentov génov funkčnými kúskami DNA. Táto technika je popísaná pri manipulácii s dospelými bunkami, ale veľmi málo zverejnených výskumov existuje v takomto inžinierstve embryí. A to vyvoláva otázniky v oblasti bioetiky.

POZRITE SI: Geneticky upravené baktérie udržia, či vrátia štíhlu líniu

Na jednej strane zástancovia genetickej modifikácie tvrdia, že by to mohlo viesť k objavu lekárskych postupov, ktoré eliminujú vážne genetické poruchy ako Parkinsonova choroba, Downov syndróm a podobne ešte pred narodením. Kritici však varujú, že pokusy s manipuláciou života na prenatálnej úrovni môžu viesť k nežiaducim genetickým dôsledkom, ktoré sú horšie, než ochorenia, čo sa snažíme liečiť.

Napriek tomu musíme konštatovať, že potenciálne budúce zneužitie akejkoľvek techniky a technológie doteraz zriedka spomalilo jej vývoj.  Stačí sa pozrieť na aplikácie výbušnín, atómovej energie a zbraní všeobecne.

Vedecký tím z univerzity Sun Yat-sen, ale nakoniec uvedený výskum zastavil. Dôvodom nebol vznik „genetických monštier“,  ale skutočnosť, že technika je mimoriadne nespoľahlivá. Z celkového počtu 86 darcovských embryí použitých v štúdii 71 prežilo počiatočné CRISPR „nožnice“, len  v 28 prípadoch sa podarilo úspešne upraviť novú DNA a malý zlomok týchto spojení skutočne vytvoril funkčné proteíny. Vedci si myslia, že technika je zatiaľ príliš nezrelá. Aby ju bolo možné dostať do klinickej praxe, musela by byť jej spoľahlivosť blízka 100 percentám.

Okrem toho podľa mnohých vedcov takéto pokusy sú za hranicou bioetiky. „Sme ľudia, nie transgénne krysy. Veríme, že pri prekročení hranice modifikácie ľudskej zárodočnej línie ide o zásadný etický problém“, reagoval Edward Lanphier, prezident spoločnosti Sangamo a predseda Aliancie regeneratívnej medicíny v magazíne Nature.

Zdroj: Engadget

Komentáre k článku