Hlavným problémov dištančného vzdelávania je socializácia detí

ZDROJ | IVO

Inštitút pre verejné otázky zverejnil výsledky výskumu na tému Dištančné vzdelávanie detí optikou rodičov. Výsledky prinášajú zaujímavé zistenia.

Deti sa museli za posledný rok s menšími prestávkami vzdelávať vo väčšine prípadov online formou. Tá so sebou prináša aj svoje úskalia a hlavne výzvy, na ktoré nebol systém slovenského školstva, rodičia a ani deti pripravené.

Aj preto je dobré zhodnotiť posledný rok a dopady dištančného vzdelávania na deti. Výskum bol zameraný na aktuálne postoje a skúsenosti rodičov s online dištančným vzdelávaním detí na 2. stupni základných škôl a 8-ročných gymnázií v ročníkoch 1 až 4. Výskum pracuje so vzorkou 601 rodičov a dáta boli zbierané formou elektronického dotazníka.

HP ProBook x360 Education Edition
ZDROJ | HP

Pozrite siInteraktívny 85-palcový displej od Samsungu uľahčí aj dištančné vzdelávanie

Problémy s technikou

Z výsledkov výskumu vychádza, že viac ako tri štvrtiny detí neovládajú napriek absolvovaniu hodín informatiky základné úlohy potrebné na dištančné vzdelávanie akými sú inštalácia webkamery či pripojenie sa na videohovor. Len 23% rodičov nemuselo deťom pomáhať s technickou podporou. To však nepredstavuje hlavný problém. Tým je chýbajúci kolektív a s ním spojená socializácia detí.

ZDROJ | Logitech

Chýbajúci osobný kontakt so spolužiakmi, kamarátmi, rovesníkmi či osamelosť dieťaťa, označilo za veľký alebo skôr veľký problém až 78% rodičov. S tým súvisia aj zrušené záujmové krúžky a športové aktivity. Až 75 % opýtaných rodičov považuje za veľký alebo skôr veľký problém „vysedávanie“ detí pred počítačom, smartfónom či tabletom.

Za zmienku stojí aj problém denných návykov a rituálov dieťaťa vrátane vstávania do školy, plnenia povinností a nízka motivácia učiť sa. Nechuť k učeniu, odkladanie učenia na neskôr, alebo to, že dieťa vníma túto situáciu ako prázdniny, označilo za veľký alebo skôr veľký problém šesť z desiatich rodičov.

Napriek faktu, že ide o vnímanie problémov optikou rodičov a nie samotných detí, možno ich považovať za vážne konzekvencie dištančného vzdelávania“, uvádza analytik IVO Marián Velšic.

ZDROJ | IVO

Pozrite siČím som žil posledný mesiac? Dištančnými diskusiami i vesmírnym dianím

Nedostatok pohybu

Medzi problémy, ktoré sú väčšinou rodičov považované za naliehavé, patria tiež nedostatky vo výučbe cez internet (58%). Sú to napr. povrchnosť vyučovania, nedostatočne vysvetlenie učiva, krátke hodiny, málo hodín, neprehľadný spôsob zadávania úloh, časový stres, nesystémový prístup a chaos v rozvrhu hodín, neskúsenosť učiteľov s informačnými technológiami, zlá komunikácia a prístup učiteľov a pod. No rodičia si uvedomujú aj zdravotné riziká spojené s dištančným vzdelávaním. Viac ako polovica (57%) poukazuje na nedostatok pohybu a rôzne zdravotné problémy ich detí.

Pätina rodičov (21%) sa venuje dohľadu nad dištančným vzdelávaním svojho dieťaťa prakticky celý deň, alebo priebežne počas dňa. Ďalších 42% rodičov má na to vyhradenú časť dňa, napr. keď má dieťa vyučovanie, robí si úlohy, učí sa alebo pripravuje si projekty do školy. Naopak, tretina rodičov (32%) sa o dištančné vzdelanie stará iba v nevyhnutnom prípade – keď dieťa potrebuje pomoc, a 5% rodičov priznalo, že svoje dieťa nekontroluje vôbec, lebo sa učí a rieši problémy samostatne.

ZDROJ | Microsoft

Celkovo až 77% rodičov tvrdí, že v priebehu dištančného vzdelávania boli nútení poskytovať svojmu dieťaťu nejakú formu technickej pomoci – vyriešiť pripojenie na internet, inštalovať rôzne zariadenia (webkamery, reproduktory, tlačiarne, atď.), inštalovať a nastavovať aplikácie, riešiť technické problémy s počítačom, internetom, a pod. Iba necelá štvrtina (23%) rodičov výraznejšie technické problémy riešiť nemusela. Pomerne pozitívne je zistenie, že takúto technickú pomoc zvládlo až 79% rodičov samostatne, príp. s manželom/manželkou, príp. s partnerom/partnerkou.

Pätina rodičov však musela siahnuť po pomoci niekoho iného. Najväčšia časť z nich (13%) požiadala o pomoc niekoho z rodiny, známych alebo odborníkov na počítače. Ďalších 7% požiadalo o pomoc niekoho zo školy (učiteľa/ku, triedneho učiteľa/-ku, riaditeľa/-ku). Iba 1% rodičov požiadalo o pomoc rodičov z triedy/školy kde chodí ich dieťa.

ZDROJ | HP

Viac ako polovica rodičov (56%) musela kúpiť alebo zabezpečiť dieťaťu aj technické vybavenie pre dištančné vzdelávanie – počítač, webkameru, skener, slúchadlá, reproduktory, tlačiareň, wifi router, internetové pripojenie, príp. zvýšiť rýchlosť internetu. Pätina z nich musela kúpiť takmer všetko, a ďalšia vyše tretina musela kúpiť alebo inak zabezpečiť aspoň niektorú z uvedených vecí. Najčastejšie ide o nízko vzdelaných rodičov, manuálne pracujúcich, nezamestnaných a invalidných rodičov, rozvedených, a najmä rodičov zo zle majetkovo a príjmovo zabezpečených domácností. Z regionálneho pohľadu je situácia horšia na východe Slovenska.

Pokiaľ si chcete prečítať kompletné výsledky výskumu, stačí prejsť na oficiálnu stárnku IVO a otvoriť si výskumnú správu.

ZdrojIVO

Komentáre k článku