„Generátor“ paliva z vody je menšou senzáciou, než sme dúfali

Samotné chemické zloženie vody (H2O) často inšpiruje nápady na energetické využitie v nej obsiahnutého vodíka. Problém je, že pri bežnej elektrolýze je energia na vstupe vyššia ako energetický zisk po spálení vodíka. Dôvodom sú straty a neexistencia perpetuum mobile. To ale neberie nádej, že niektorý z iných postupov (studená fúzia atď.) bude účinnejší a navždy nám pomôže vyriešiť závislosť na fosílnych palivách.

Pozrite si: Neuveriteľné! Quant e-Sportlimousine prejde 600 km na morskú vodu

Nemecká spoločnosť Sunfire GmbH si myslí, že našla riešenie na premenu vody a oxidu uhličitého na kvapalné uhľovodíky vo forme syntetickej nafty, benzínu, alebo petroleja, uvádza portál CNET.

Technológia „Power-to-Liquid“, ako ju nazýva Sunfire, však nie je o autách, ktorá budú tankovať vodu, hoci voda v technologickom procese zohráva dôležitú úlohu. Ako to funguje?

sunfire2

Na začiatku sa pomocou  elektriny (napríklad vyrobenej z obnoviteľných zdrojov) vytvorí z vody vodná para a tá sa v špeciálnych článkoch rozloží na vodík a kyslík. V ďalšej fáze sa vodík spracuje s oxidom uhličitým (CO2), resp. s jeho redukovanou podobou oxidom uhoľnatým (CO) a vznikne škála tekutých uhľovodíkov. Využíva sa pri tom Fischer-Tropschov proces vyvinutý v roku 1925, v kombinácii s pevným bunkovým elektrolyzérom (solid oxide electrolyser cells, SOECs). Fischer-Tropsch proces nasadili Nemecko aj Japonsko počas 2. svetovej vojny na výrobu syntetického benzínu z uhlia, podobne ako Juhoafrická republika počas embarga v dobách apartheidu.

Takáto výroba syntetických palív nie je v časoch lacnej ropy a zemného plynu ekonomicky efektívna, napriek tomu, že voda aj oxid uhličitý je „zadarmo“. V minulosti sa takto vlastne zhodnocovali menej ušľachtilé fosílne palivá (uhlie).

sunfire1

Generátor, ktorý prezentovala firma Sunfire pracuje údajne s účinnosťou 50%, ale v budúcnosti by sa mohla zvýšiť až na 70%. Keďže proces odčerpáva atmosférický oxid uhličitý, môže byť užitočný pre životné prostredie. Prototyp údajne spracuje denne až 3,2 tony CO2. Ďalším prínosom by mohla byť akumulácia energie z nestabilných zdrojov – solárnych a veterných elektrární. Vyrobené tekuté palivo sa dá skladovať v cisternách a energeticky využiť v čase špičkovej spotreby (alebo v noci) hoci aj na opätovnú výrobu elektriny.

Tip: Vodíkové autá sú na dosah, pribúdajú čerpacie stanice

V zásobníkoch je však možné skladovať už vodík vyrobený elektrolýzou v prvej fáze a jeho spaľovaním spätne nevznikajú uhlíkaté exhaláty, ale len vodná para. Pokiaľ sa rozbehne výroba automobilov s palivovými článkami na vodík, syntetický benzín stratí aj to málo zo svojho významu, čo mu zostalo.

Foto: Sunfire

Komentáre k článku