Fínske Espoo ukazuje, ako by mala vyzerať štátna správa v 21. storočí

Zatiaľ čo na Slovensku vedieme už niekoľko rokov urputný boj s digitalizáciou štátnej správy, vo fínskom meste Espoo už do správy zapojili aj umelú inteligenciu. Tá môže mestu dopomôcť k výraznému zníženiu nákladov a zefektívneniu pomoci rizikových skupín občanov.

Mesto Espoo ležiace na juhu Fínska je domovom mnohých centrál a pobočiek technologických spoločností, ako aj technických vysokých škôl VTT a Aalto. Nie je preto až tak veľkým prekvapením, že mesto prešlo kompletnou digitalizáciou ešte v roku 2002, čo prináša svoje ovocie v podobe zaujímavých technologických pokrokov aj dnes.

Príkladom toho je naviazanie spolupráce medzi mestom a miestnou technologickou spoločnosťou Tieto, ktorá sa zaoberá vývojom platformy Intelligent Wellbeing slúžiacej na aplikáciu umelej inteligencie na analýzu zdravotných dát pacientov.

Spoločnosti Tieto sa podarilo spojiť zdravotné, sociálne a vzdelávacie dáta rôznych formátov od rôznych mestských úradov do jednotnej databázy, vďaka čomu mesto získalo kompletné profily každého občana v anonymizovanej a šifrovanej podobe, čím vo výsledku nebolo narušené ani ich súkromie.

Keď už bol súbor dát kompletný, spoločnosť mohla stanoviť 280 rizikových faktorov, na základe ktorých by algoritmus dokázal rozpoznať rizikové skupiny rodín, ktoré by niekedy v budúcnosti mohli potrebovať služby lokálneho ekvivalentu správy sociálnych vecí a rodiny. Občanov následne rozdelila na základe týchto faktorov do dvadsiatich rôznych segmentov.

Analýza napokon odhalila, že zhruba 80 % občanov mesta spadajúcich do tzv. nulového segmentu, v ktorom sa občania obracajú na zdravotné služby z dôvodu bežných chorôb, využíva len 20 % prostriedkov mesta. Naopak len malé percento občanov spadajúcich do tretieho segmentu využíva až 70 % prostriedkov mesta, pretože ich kontakty so zdravotnými službami súvisia napríklad s častým užívaním alkoholu.

ZDROJ | Tieto

Podobným spôsobom dokázal algoritmus rozpoznať, že skupiny prisťahovalcov, ktoré sa neobrátili na služby mesta poskytujúce pomoc v oblasti výučby jazyka a hľadania práce, sa následne v budúcnosti obrátili napríklad na služby náhradnej starostlivosti o deti.

Mesto preto zvýšilo propagáciu prvotných služieb pomoci, čím vo výsledku znížilo dopyt po službách zaoberajúcich sa závažnejšími životnými problémami, ako je aj potreba náhradnej starostlivosti. Percento detí prisťahovalcov v programoch náhradnej starostlivosti kleslo len za jeden rok zo 45 % na 24 %.

ZdrojVentureBeat.com

Komentáre k článku