Európa môže hostiť život. NASA už chystá sondu

Zámer vyslať automatickú sondu ku galileovskému mesiacu Európa prvýkrát zverejnila NASA už v marci 2014. Náklady boli odhadované na 2 miliardy dolárov.

To je síce dosť veľa, ale porovnateľnú čiastku stál napríklad aj marsovský projekt s roverom Curiosity. Teraz sa výskumný program rozbieha naplno a vesmírna agentúra zverejnila aj niektoré detaily.

Pozrite siSonda Juno úspešne dosiahla Jupiter

Európa je 6. najväčším mesiacom v Slnečnej sústave, hneď za naším Mesiacom. Vedcov však vzrušuje, že sa jedná o živé teleso – minimálne kvôli aktívnym tektonickým procesom a vodným gejzírom, ktoré tryskajú z podpovrchového oceána do výšky viac ako sto kilometrov.

Jupiter s polárnou žiarou.ZDROJ | NASA, ESA

Práve oceán tekutej vody nachádzajúci sa pod ľadovým pancierom evokuje predstavy, že by sa tam mohol nachádzať život minimálne na mikrobiálnej úrovni. Hoci priemerná povrchová teplota na Európe dosahuje len 102 K (- 171 °C), podpovrchový oceán môžu ohrievať slapové sily materskej planéty Jupiter.

Pozrite siCassini objavila na Titane chemickú senzáciu

Keďže tekutá voda je jedným z predpokladov existencie života ako ho poznáme na Zemi, vedci očakávajú, že by sa aspoň v primitívnych formách mohol nachádzať na Európe, ale možno aj na saturnovom mesiaci Titan.

Umelecká predstava vodných gejzírov na jupiterovom mesiaci EuropaZDROJ | phys.org

Jupiter a jeho mesiace sú pre astronómov a kozmonautiku atraktívnou destináciou. Preto ich už v rokoch 1995 až 2003 skúmala americká sonda Galileo a pred tromi rokmi (5. júla 2016) dorazila k Jupiteru Juno, ďalšia sonda NASA.

Možný nositeľ života

Európa však patrí k najpríťažlivejším kozmickým telesám v Slnečnej sústave práve kvôli existencii tekutej vody. Podľa odhadov vedcov sa jej tam nachádza dokonca viac, ako vo všetkých oceánoch na Zemi.

Ešte väčším rekordérom má byť Saturnov mesiac Titan, ktorý má viac vody, než Zem a Európa dokopy. V jeho prípade sa však zrejme nachádza len v pevnom skupenstve a o možnom živote na Titane vedci špekulujú hlavne v alternatívnej podobe, keďže tam existujú moria tekutých uhľovodíkov.

Zatiaľ tápame po povrchu

Podľa oznámenia NASA má pripravovaná misia k mesiacu Európa skúmať jeho povrch so zámerom hľadania stôp mimozemského života. NASA sa zaviazala pripraviť sondu na štart v roku 2025, ale misia s názvom Europa Clipper by mohla byť pripravená už v roku 2023.

Umelecká predstava sondy Europa ClipperZDROJ | Wikipedia

Sonda by obiehala okolo Jupitera a opakovane by sa dostávala do blízkosti Európy, kde by monitorovala jej povrch pomocou deviatich prístrojov vrátane kamier, radaru, magnetometra,  zariadenia na meranie tepla a hmotnostného spektrometra na zisťovanie chemického zloženia hmoty, ktorá z Európy uniká do vesmíru. Už Hubbleov vesmírny teleskop zaznamenal dôkazy o tom, že Európa chrlí oblaky vodnej pary.

Vlani si vedci na základe analýzy starších dát uvedomili, že už sonda Galileo jedným z týchto oblakov priamo preletela. Tieto oblaky by dokonca mohli obsahovať silné indície o existencii života na Európe, akými sú aminokyseliny.

Pozrite siNASA vyšle na Titan lietajúcu sondu Dragonfly

Európa vedcov vzrušuje natoľko, že uvažujú o povrchovej sonde, ktorá by obsahovala rover, prípadne by dokázala prevŕtať ľadový pancier a do tekutého oceána pod ním vyslať robotickú ponorku.

Toto je však vízia rovnako vzdialená našej súčasnej technickej úrovni, ako vyslanie kozmonautov, ktorí by na Jupiterovom mesiaci vybudovali výskumnú základňu a pracovali by tam dlhodobo. Oboje ale časom zvládneme, takže treba vydržať.

ZdrojEngadget,NASA

Komentáre k článku