Etické dilemy autonómnych áut

Zatiaľ sa intenzívne testujú v reálnej premávke, ale do dvoch rokov budú komerčné autonómne autá brázdiť cesty aj so svojimi majiteľmi. Myslí si to aj šéf Tesly Motors Elon Musk. Už dnes majú autá vyššej triedy rôzne verzie autopilota, alebo asistenčné systémy, ktoré uľahčujú jazdu po diaľnici, či dokážu samé zaparkovať.

Pozrite siAutonómne autá prichádzajú pomaly, ale isto

Ako sme však už niekoľkokrát spomínali, vytvoriť skutočne autonómne vozidlo, ktoré si poradí v širokej palete dopravných situácií na vozovkách s rôznym povrchom, je zložitý problém.

Dobrou správou je, že nie celú prácu budú musieť odladiť programátori. Umelá inteligencia palubných počítačov totiž bude mať schopnosť samoučenia sa a naučené poznatky dokáže v sieti zdieľať aj s ostatnými vozidlami „v systéme“.

Čím viac autonómnych vozidiel bude jazdiť po cestách, a čím dlhšiu dobu, tým budú ich riadiace systémy múdrejšie.

autonomne auta3-Nissan
ZDROJ | Green Car Reports

Je to podobné, ako pri zdokonaľovaní zručností u novopečeného vodiča. S tým rozdielom, že autonómne auto dostane už vo výrobe softvér zahŕňajúci skúsenosti získané počas miliónov testovacích kilometrov.

Pozrite siGoogle vyvíja „zabijáka“ umelej inteligencie

Magazín WIRED však poukázal aj na problematické eticko-morálne aspekty, ktoré môžu priniesť, a zrejme aj prinesú, autonómne vozidlá. Ilustruje to na takzvanej „električkovej dileme“.

Tá je o električke, ktorá sa rúti po koľajniciach, ale vpredu na koľajniciach je uviaznutá skupina piatich ľudí. Vodič však môže prehodiť výhybku na inú koľaj, kde je uviaznutý len jeden človek.

Čo by malo autonómne vozidlo v takejto situácii urobiť? Vybrať si menšie zlo a zabiť radšej jedného človeka, ako piatich?

V skutočnosti takto hodnotenie ceny ľudského života nefunguje. Jeden namiesto piatich? Kto môže „oceniť“ hodnotu človeka? Stroj, alebo programátor?

autonomne auta2
ZDROJ | IHS

Programátor, respektíve automobilka sa v takejto situácii dostáva do nepríjemného postavenia, keď ju poškodená strana môže žalovať.

A čo ak riešenie podobných etických problémov vzíde zo samoučenia sa umelej inteligencie? To nemusí  byť nutne v súlade s najlepšími záujmami spoločnosti.

Aj preto Google vyvíja „poistku“ voči umelej inteligencii, ktorou by ju bolo možné v prípade potreby odstaviť.

Ak by robotický autopilot vyhodnocoval škody pri kolíznej situácii z hľadiska minimalizácie obetí, mohol by v istých prípadoch dospieť k rozhodnutiu, že najvýhodnejšie by bolo obetovanie svojho vodiča.

Lenže kto by si chcel kúpiť auto, pri ktorom by hrozilo, že vás v nebezpečenstve obetuje? Naopak, chceme autá, ktoré sú čo najbezpečnejšie pre vlastnú posádku.

Pozrite siMatrix je všade, tvrdí Elon Musk

Vŕši sa tu jeden etický problém na druhý a tvorcovia softvéru pre autonómne autá by mali všetky predstaviteľné situácie rozumne a účinne ošetriť. Lenže to nejde.

Automatické systémy riadenia nikdy nebudú spoľahlivé na sto percent, tak ako aj najskúsenejší vodič môže v nepredvídanej situácii zareagovať inak, než optimálne.

Kým človek v takýchto prípadoch reaguje inštinktívne a strhne volant, dupne na brzdu, alebo na plynový pedál bez rozmýšľania, počítač potrebuje softvér. Netreba sa preto čudovať, že automobilky robotické autá testujú zdanlivo neúmerne dlho a aj legislatíva dozrieva len pomaly.

Samojazdiace autá však budú štatisticky bezpečnejšie ako človek a ľudia si na ne postupne zvyknú a prijmú ich, napriek tomu, že sa môžu vyskytnúť určité okrajové situácie, myslí si šéf výskumu umelej inteligencie vo Facebooku, Yann LeCun. Nedá sa inak, než súhlasiť.

ZdrojWIRED

Komentáre k článku