Elon Musk zakladá Neuralink. Chce tvoriť kyborgov?

Stroje, dopravné prostriedky a počítače z nás urobili nielen najkozmopolitnejšieho tvora na Zemi, ale zároveň aj najmocnejšieho. Pomocou nich sa dokážeme pohybovať mnohonásobne rýchlejšie ako gepard, alebo orol, plávať na hladine aj v hĺbkach oceánov a prežiť aj v kozme.

Nikoho nezaskočí, že človek s kardiostimulátorom nosí v tele elektronický prístroj, umožňujúci mu žiť v podstate plnohodnotný život. Horšie to je, ak pomyslíme na kyborga – človeka s čiastočne kybernetickým mozgom, prípadne ďalšími bionickými časťami tela, ktoré mu umožnia posilniť zmysly, svaly, alebo inteligenciu.

Pozrite siPrvý rastlinný kyborg je ruža. Čo príde ďalej?

Pod vplyvom sci-fi o rôznych robocopoch a podobných hrdinoch nám takéto spojenie pripadá dosť monštruózne. A predsa môže byť  zaujímavé, ba dokonca až žiadúce. Ako spomínal aj český ekonomický analytik a filozof Tomáš Sedláček, život vo virtuálnej realite prepletený umelou inteligenciou nemusí byť nejaký diktát ako vo filme Matrix.

Naopak – vstup môže byť dobrovoľný a dokonca spoplatnený, ako keď letíme na dovolenku do exotických destinácií, kde môžeme lepšie relaxovať ako doma.

ZDROJ | Twitter

Životaschopnosť myšlienky spojenia človek-počítač, presnejšie povedané mozog-umelá inteligencia naznačujú aj zámery vizionára Elona Muska. Šéf SpaceX a Tesly zakladá podnik, ktorého cieľom je vyvinúť a implementovať rozhranie mozog-počítač s názvom Neuralink.

Spoločnosť, ktorá je v počiatočných fázach existencie sa zameriava na vytvorenie zariadení, ktoré môžu byť implantované do ľudského mozgu. Cieľom je pomôcť ľuďom pomocou softvéru držať krok s pokrokom v oblasti umelej inteligencie. Takéto mozgové „endoprotézy“ by mohli zlepšiť pamäť, alebo umožniť ďalšie priame prepojenie s počítačmi.

Pozrite siElon Musk: roboty a počítače urobia všetku prácu, univerzálny príjem bude nutný

Elon Musk uviedol, že postupom času budeme pravdepodobne svedkami užšieho prepojenia biologickej a digitálnej inteligencie. Je to hlavne o rýchlosti dátového prepojenia medzi mozgom a digitálnou inteligenciou, a to najmä na výstupe.

ZDROJ | GIZMODO

Neurochirurgia dnes používa elektródy a mozgové impantáty napríklad na zmiernenie príznakov Parkinsonovej choroby, epilepsie, a iných neurodegeneratívnych ochorení. Len veľmi málo ľudí však má zložité implantáty umiestnené vo vnútri lebky.

Hlavným dôvodom je, že invazívne pôsobenie na mozgové tkanivá môže byť veľmi nebezpečné a lekári po ňom siahajú ako po poslednej voľbe záchrany.

To však nebráni v bádaní v tomto smere podnikateľom zo Silicon Valley. Startup Kernel založený spoluzakladateľom spoločnosti Braintree Bryanom Johnsonom združuje tím inžinierov a softvérových vývojárov, ktorí pracujú na zvrátení účinkov neurodegeneratívnych ochorení. Vedci dúfajú, že nakoniec prinútia ​naše mozgy pracovať rýchlejšie a inteligentnejšie.

Pozrite siDeepMind naučil umelú inteligenciu spomínať

Johnson do projektu investoval viac ako 100 miliónov USD vlastných prostriedkov. The Wall Street Journal uvádza, že spoločnosť Neuralink vznikla ako lekárska výskumná firma v Kalifornii vlani v júli, čo posilňuje predstavu, že Musk pôjde podobnou cestou ako Johnson s Kernelom.

https://www.youtube.com/watch?v=-0tt_ZcdWrU

Prekážky pri vývoji takýchto zariadení sú však obrovské. Výskumníci z oblasti neurológie pripomínajú, že naše znalosti o tom, ako komunikujú neuróny v ľudskom mozgu sú obmedzené a naše metódy na zber údajov z neurónov sú primitívne.

Za týchto okolností je motivácia nechať si trepanovať lebku, aby vám mohli vložiť do mozgu implantát, dosť nízka. Iné to je, ak má chorobou postihnutý jedinec po takejto procedúre zvýšenú nádej na uzdravenie, alebo aspoň na úľavu od trápenia. Zdraví ľudia však pôjdu do transmutácie za kyborga len v prípade, že riziká zákroku budú minimálne a prínosy markantné.

K tomu však môžeme celkom ľahko časom dospieť. Kým sa tak stane využívajme umelú inteligenciu a iné benefity počítačov sprostredkovane, cez naše zmysly, ale hlavne s rozumom.

ZdrojThe Verge

Komentáre k článku