Doteraz najdrahšia XPrize – Carbon Removal – má prvých víťazov

ZDROJ | XPrize

Historicky najväčšia súťaž XPrize dotovaná sumou 100 miliónov amerických dolárov od Elona Muska rozdala prvé finančné odmeny. Získalo ich 23 súťažných tímov za projekty v oblasti odstraňovania a ukladania, či neutralizácie CO2 zo vzduchu a z oceánov.

Elon Musk, ktorý ctí ochranu životného prostredia skrz elektromobily a solárne panely v Tesle, alebo cez mnohonásobne použiteľné nosné rakety a kozmické lode v SpaceX, sa angažuje aj v 100-miliónovej cene Carbon Removal XPrize. Tým, že ju financuje.

Pozrite siElon Musk dá 100 miliónov US$ na anti-uhlíkovú XPrize

Súťaž Carbon Removal XPrize odštartovala vo februári a potrvá štyri roky. Súťažné tímy v nej ukážu nielen to, ako možno CO2 zachytávať, ale ho aj bezpečne uložiť minimálne na 100 rokov.

V prvej etape porota vybrala 23 ocenených tímov, medzi ktoré rozdelila 5 miliónov USD. Z nich 18 dostalo finančnú injekciu 250 000 USD na pokračovanie vo vývoji svojich technológií s možnosťou zúčastniť sa hlavnej súťaže. Piati ďalší získali po 100 000 USD na vývoj technológií určených na podporu merania, vykazovania alebo overovania odstraňovania uhlíka v širšom zmysle.

Niektoré nápady vyzerajú zaujímavo, iné viac, či menej kontroverzne. Ani na samotnú myšlienku aktívneho odstraňovania emisií oxidu uhličitého nepanuje vo vedeckej obci jednotný názor, hoci mnohí jej podporovatelia tvrdia, že iba obmedzenie vypúšťania už klimatickej zmene nezabráni a musíme CO2 z atmosféry odoberať. Otázkou však je, čo potom s ním?

Magazín New Atlas vybral spomedzi ocenených projektov niekoľko riešení, ktoré sa snažia hľadať na túto otázku odpoveď.

Dve muchy jednou ranou – CO2, aj azbest

Skyrenu Technologies z kanadskej Universite De Sherbrooke a Inrs-Eau Terre Environnement Research Center dúfajú, že pomocou systému priameho zachytávania vzduchu (direct air capture, DAC) vyriešia dva problémy naraz. Ich reaktor je navrhnutý tak, aby odstraňovali CO2 zo vzduchu a koncentrovaný plyn privádza do samostatného zariadenia, kde sa kombinuje s banskou hlušinou po ťažbe azbestu.

ZDROJ | Skyrenu Technologies

Reaktory plánuje nainštalovať priamo v opustenej azbestovej bani v Quebecu na skládkach banského odpadu, aby sa minimalizovala preprava. Tím dúfa, že ​​zníži zdravotné riziko z azbestového odpadu a zároveň sa tak uskladní oxid uhličitý. Dve gigatony existujúcej hlušiny v azbestových baniach však ponúkajú potenciál na odstránenie iba zanedbateľných 700 ton CO2.

Modrá symbióza

Inou cestou sa vybrala Blue Symbiosis z austrálskej University of Tasmania, ktorá chce využiť staré námorné plošiny na ťažbu ropy a plynu ako infraštruktúru na pestovanie morských rias.

ZDROJ | Blue Symbiosis

Tím Blue Symbiosis sa snaží využiť prirodzené vlastnosti morských rias pohlcujúcich CO2. Pobrežné plošiny poskytujú kmeň, zatiaľ čo morské riasy budú podľa tímu pôsobiť ako vetvy. Cieľom je rozšíriť výrobu do bodu, kedy môže mať systém skutočný vplyv na zdravie oceánov, pričom časť morských rias sa má použiť v stavebných materiáloch, ako sú tehly, čo umožňuje ukladať uhlík.

Chémiou proti kyseline?

Iný prístup na ochranu oceánov pred účinkami CO2 presadzuje tím Acid Project z University of Miami. Jedným z dôsledkov zvyšovania koncentrácie CO2 v atmosfére je aj okysľovanie oceánov vplyvom vznikajúcej kyseliny uhličitej. Tá predstavuje vážne nebezpečenstvo pre morské ekosystémy a zvlášť pre koralové útesy. Acid Project chce do morských vôd pridávať takzvaný „zelený hydroxid“, ktorý pôsobí neutralizačne, podobne ako tabletka na zníženie žalúdočnej kyseliny.

Pozrite siBetón proti klimatickej zmene? Možno áno

Zásaditá kvapalina má byť ekologicky vyrábaná z banského odpadu a vody za pomoci elektriny z obnoviteľných zdrojov a po vypúšťaní do oceánov odstráni CO2 (respektíve H2CO3) a zníži kyslosť vody. Osobne považujem tento nápad za mimoriadne kontroverzný a nebezpečný a divím sa, že sa dostal medzi ocenené projekty.

Preplňovaný DAC reaktor

Systémy DAC na priame zachytávanie CO2 z atmosféry sa formujú ako kľúčový pilier úsilia o odstraňovanie uhlíka. Tím E-quester z University of Toronto predložil verziu, o ktorej tvrdí, že je o 16 percent energeticky účinnejšia ako súčasné stroje na zachytávanie oxidu uhličitého.

ZDROJ | E-quester

Vďaka novému systému elektrochemickej regenerácie dokáže efektívne zachytávať CO2, ktorý je potom možné použiť na ďalšie účely – napríklad v potravinárskej výrobe, alebo pri pestovaní poľnohospodárskych plodín v skleníkoch, kde zvyšuje výnos. Alebo ho izolovať, čo už je ale samostatný problém.

Bezpečnejší ako kompost?

Poľnohospodárska produkcia produkuje každý rok milióny ton rastlinného odpadu, od pokosenej trávy, až po zvyšky zeleniny. Počas hnilobného rozkladu sa z tohto materiálu uvoľňujú emisie CO2, akurát ten proces trvá dlhšie, ako keby sa materiál spálil.

Tím Carbon Down Under zo Southern Illinois University vyvíja technológiu na skvapalnenie tejto biomasy a jej premenu na roztok, ktorý by bolo možné vstrekovať do podzemných dutín. Keď sa tam dostane, podzemné mikróby roztok spotrebujú a zabránia CO2 prenikať do atmosféry. Postup bol zatiaľ testovaný v laboratóriu, ďalšie experimenty majú preskúmať jeho reálny potenciál.

Tím Carbon Down Under v laboratóriu Southern Illinois UniversityZDROJ | Carbon Down Under

Teoreticky by technológia mohla fungovať, pretože aj pod zemou síce pôsobením mikroorganizmov vznikne oxid uhličitý, ale keďže je ťažší ako vzduch, do atmosféry ba sa neuvoľňoval. Keďže však ide do zásah do ekosystému (aj keď sa nachádza pod zemou), nie sú zatiaľ známe možné súvislosti a dopady na biosféru. Otázna je aj celková energetická bilancia a uhlíková stopa, keďže skvapalňovanie biomasy si vyžiada určité energetické vstupy.

Registrácia do hlavnej súťaže XPrize na odstraňovanie uhlíka je otvorená do 1. decembra. Keďže na ocenené projekty stále čaká 95 miliónov dolárov na odmenách, snáď sa objavia aj efektívne a životaschopné riešenia.

ZdrojNew Atlas

Komentáre k článku