Čína, ako tretia krajina sveta, mieri na Mars

ZDROJ | News Direct

Čínska vesmírna agentúra vyšle v júli, začiatkom aktuálneho štartového okna (od 17. júla do 5. augusta 2020), k Marsu svoju najambicióznejšiu vesmírnu misiu, sondu HX-1 (HuoXing-1). Jej súčasťou bude marsovský orbiter Mars Global Remote Sensing Orbiter a hlavne malý rovnomenný rover HuoXing-1.

Čína chcela k Marsu pôvodne letieť už skôr, v rámci ruskej misie Phobos-Grunt. Tá však v novembri 2011 skončila neúspešne krátko po štarte a marsovská orbitálna sonda Yinghuo-1 spolu s hlavnou ruskou sondou neopustila obežnú dráhu Zeme, aby po dvoch mesiacoch zanikla v atmosfére.

Pozrite siRover Perseverance sa pozrie na Mars aj z výšky. Vďaka dronu

Čína následne vzala veci do vlastných rúk a rozhodla sa vymaniť z ruskej „marsovskej kliatby“. Tak aspoň vyzerá reťaz  neúspechov a nešťastných náhod, ktoré maria ruské (a predtým sovietske) pokusy o výskum Marsu už celé desaťročia. Zdanlivo sa to prejavilo aj v prípade 2. fázy misie ExoMars, na ktorej ruská agentúra Roskosmos spolupracuje s európskou ESA.

Sonda HX-1ZDROJ | IEEE Spectrum

V rámci nej mal v letnom okne k Marsu odletieť aj európsky rover Rosalind Franklin, určený na pátranie po stopách života na červenej planéte. Misia však bola kvôli aktuálnej epidemiologickej hrozbe odložená o dva roky, na nasledujúce štartové okno.

V kontexte s prebiehajúcim množstvom iných medziplanetárnych projektov, či pilotovaného letu Crew Dragon od SpaceX – má sa uskutočniť práve dnes (27.5.2020), a nakoniec aj letov ruských Sojuzov k ISS, však tento argument vyznieva prinajmenšom rozpačito.

Rover PerseveranceZDROJ | NASA

Očakávaná ofenzíva marsovských misií v tomto roku sa tak zníži zo štyroch na tri. Okrem čínskej HX-1 zamieri na Mars aj rover Perseverance od NASA a premiéru pri výskume Marsu chcú absolvovať aj Spojené Arabské Emiráty. Pomocou japonskej rakety H-IIA vyšlú k červenej planéte orbitálnu sondu Hope (Al-Amal).

Číňania možno budú letieť ako prví, keďže päťtonová sonda HX-1 odštartuje začiatkom štartovacieho okna, 23. júla 2020 pomocou najsilnejšej čínskej rakety CZ-5 z kozmodrómu Wenchang Space Launch Center.

Miesta pristátia realizovaných, aj plánovaných marsovských misií.ZDROJ | https://pbs.twimg.com/media/ESYyJzmXsAEk9X2?format=jpg

Prílet k Marsu sa očakáva 11. februára 2021, ale pristátie sa neuskutoční hneď. Sonda strávi zhruba dva mesiace na obežnej dráhe a pristátie landeru s roverom je plánované na koniec apríla 2021. Ako miesto pristátia prichádzajú do úvahy dve alternatívy – Utopia Planitia alebo Chryse Planitia. Ako pri iných marsovských misiách, aj tu prebehne pristátie v autonómnom režime, vzhľadom na vzdialenosť medzi Zemou a Marsom.

Pozrite siMars: Elon Musk chce miliónovú kolóniu už do roku 2050!

Narozdiel od americkej Curiosity a chystaného roveru Perseverance, ktoré čerpajú energiu z nukleárneho zdroja, takže ich neohrozujú prachové búrky, čínsky rover bude vyrábať elektrinu pomocou štyroch solárnych panelov. Tie sa budú dať natáčať pod rôznymi uhlami, aby sa zvýšila energetická efektivita.

Rover s hmotnosťou 240 kg je schopný dosiahnuť maximálnu rýchlosť 200 m/hod. a jeho životnosť je plánovaná na 90 marsovských dní (solov). Orbitálna časť sondy by mala pracovať až jeden marsovský rok, ktorý trvá 687 pozemských dní.

Ak bude misia úspešná, stane sa Čína po USA a Rusku (ZSSR) len treťou krajinou, ktorá pristála na Marse. Rover sondy HX-1 však bude zhruba na úrovni predošlej generácie marsochodov NASA. Americká vesmírna agentúra ich už na Mars úspešne dopravila štyri (malý Sojourner, dvojičky Opportunity a Spirit a omnoho väčšiu a dodnes fungujúcu Curiosity), ku ktorým sa v prípade úspechu vo februári 2021 pridá zatiaľ najsofistikovanejšia Perseverance.

ZdrojTechCrunch,Kosmonautix

Komentáre k článku