Budeme sa rozprávať s pavúkmi?

ZDROJ | Markus Buehler

Ani vy nemáte radi klišé, kde sa zobrazujú vedci ako čudáci, introverti uzavretí do seba so strapatými vlasmi a okuliarmi so sklami hrubými ako komunistické dvojdecáky? Najnovšie sa snažia tento nezmysel vyvrátiť vedci z MIT. Vychádzajú zo svojej ulity a začínajú sa rozprávať s okolím. Zdá sa, že ako prvých oslovili pavúkov. Čo sa to deje?

Pavúkovce (arachnida) používajú svoje siete na zachytávanie potravy. Okolie snímajú chlpatými nohami, ktorými vnímajú vibrácie. Vedcom z MIT sa podarilo preložiť tieto vibrácie do hudobných tónov. Nazdávajú sa, že je to prvý krok k tomu, aby v budúcnosti vedeli s komunikovať.

Tím MIT spolupracoval s berlínskym umelcom Markusom Buehlerom, svoje poznatky predstavil na jarnom stretnutí Americkej chemickej spoločnosti. Na zachytenie vibrácií „ubytovali“ vedci pavúka v laboratóriu, aby laserom skenovali jeho pavučinu v dvojrozmerných prierezoch.

„Pavúk žije v prostredí vibrujúcich strún,“ vysvetľuje Markus Buehler. Nevidí dobre, takže svoj svet vníma prostredníctvom vibrácií, ktoré majú rôzne frekvencie.“ Takéto vibrácie sa objavujú napríklad vtedy, keď pavúk napne vlákno počas tkania siete, alebo keď vietor, či zachytená mucha pohne sieťou.

„Na rozdiel od proteínu, kde sa musíme riadiť zákonmi kvantovej mechaniky, sa pavučina riadi newtonovskou mechanikou,“ hovorí Buehler. „Môžeme použiť rovnaké rovnice, aké používame pre gitarovú strunu. Vlastnosti materiálu sú rôzne, ale v podstate je to rovnaká rovnica pre vibráciu samotnú.“

Trojrozmerne zmapovaná pavučina vyzerá ako spektrálny obraz hmloviny. Vedecký tím pripísal vláknam pavúčej siete konkrétne zvukové frekvencie tak, že čím sú vyššie, tým je vyšší tón.

Pozrite siMIT má nový dizajn miniatúrnej umelej inteligencie. Vojde na čip v smartfóne

Mimochodom, Buehler je tiež hudobníkom, pravidelne vytvára hudbu z procesov prírodného sveta. Projekt pavúčej hudby je však oveľa väčší ako napríklad preklad bielkovín do hudobných skladieb.

Je to neobvyklé, desivé a strašidelné, ale nakoniec krásne.

Markus Buehler

Buehler a jeho tím parafrázuje zvuky, ktoré ľudské ucho nedokáže zachytiť a transponuje do počuteľného rozsahu. Umelec Tomás Saraceno digitalizoval 3D siete, kde ich premieňa na vizualizácie, ktoré názorne ukazujú ich skutočnú zložitosť.

Výsledkom vedeckej práce má byť schopnosť dohovoriť sa s pavúkom. Na začatie tohto procesu zahrajú vedci na sieť spôsobom, ktorý vyvolá odpoveď. Neskôr by mali dokázať napodobniť „hlas“ iného pavúka, čo by malo byť začiatkom dialógov s pavúkovcami.

„Pavúky mlčia a ich sieť je tiež niečo, čo sa vám nespája so zvukom,“ dodáva Buehler. Snažíme sa dať pavúkovi hlas. Jedného dňa by sme sa možno mohli trochu porozprávať s pavúkom a azda si spolu zahrať pieseň.“

ZdrojSciTechDaily,ABC7News

Komentáre k článku