Bude do roku 2030 zmapované morské dno?

V roku 2017 bolo zmapovaných len 6 percent morského dna. Iniciatíva Seabed 2030 (Morské dno 2030) za tri roky stihla preskúmať podľa moderných štandardov ďalších 13 %. Na čo to vôbec potrebujeme vedieť?

Pri príležitosti Svetového dňa hydrografie ohlásil projekt Nippon Foundation – GEBCO Seabed 2030. Jeho cieľom je uľahčiť úplné zmapovanie dna oceánu do roku 2030. Zároveň oznámil zahrnutie 14,5 milióna štvorcových kilometrov nových bathymetrických údajov údaje v najnovšej mriežke GEBCO (General Bathymetric Chart of Ocean). Získané údaje sú voľne dostupné.

Teraz je zmapovaná takmer pätina celého morského dna na svete, pričom len nové údaje sa rovnajú dvojnásobku veľkosti Austrálie.

Pýtate sa na čo je dobré mať zmapované morské dno? Nuž, okrem ľudského poznania pomôže takáto kompletná mapa pomôcť ťažobnému priemyslu (ropa, plyn, nerasty). Ďalej je nevyhnutné poznať morské dno pre spoločnosti ktoré kladú podmorské káble. No úplne najdôležitejšie je, že takéto poznanie umožní vedcom lepšie pochopiť ako sa formujú tsunami a pomôže presnejšie odhadnúť, ako sa zmení hladina mora v dôsledku zmeny klímy.

Prehliadač údajov IHO DCDB, ktorý zdôrazňuje trasy lodí a dostupnosť údajov nad Tichým oceánom a susednými regiónmi.ZDROJ | IHO DCDB

„Je povzbudivé vidieť, čo môže dokázať spolupráca na celom svete. Seabed 2030 sa bude aj naďalej usilovať o nové partnerstvá a technologický pokrok,“ uviedol riaditeľ projektu Jamie McMichael-Phillips v tlačovej správe z 21. júna. „Každý musí zohrávať svoju úlohu pri prispievaní na našu cestu k mapovaniu oceánov: cesta, ktorá bude pre ľudstvo veľmi prospešná.“

Mimochodom, Jamie McMichael-Phillips je autorizovaný inšpektor, hydrograf a námorník s rozsiahlymi skúsenosťami v oblasti formulovania stratégií a politík, vyjednávania, riadenia a mentorstva, ktoré získal počas svojej kariéry v Royal Navy.

Topografia morského dna, tak sa volá získavanie batymetrických údajov, vo vysokým rozlíšení je oveľa náročnejšie vykonávať hlboko pod vodou, ako na súši. Podľa Seabed 2030 by prieskum 93 % svetových oceánov hlbších ako 200 metrov trval 350 rokov. Vďaka projektu sa zdroje údajov získavajú od vlád, výskumníkov a obchodných lodí. V budúcnosti by sa mohli nasadiť aj neveľké plavidlá, vďaka ktorým sa zníži čas, náklady a práca v súčasnosti potrebné na dosiahnutie vytýčeného cieľa. Seabed 2030 odhaduje, že splnenie projektu môže stáť 3 miliardy dolárov.

Úsilie dokončiť mapu svetových oceánov získalo od svojho uvedenia na trh značný impulz, pričom Seabed 2030 zhromaždilo podporu viac ako 100 medzinárodných organizácií. Projekt má teraz 133 oficiálnych partnerov, prispievateľov a podporovateľov – a pokračuje v dobre rozbehnutej a užitočnej činnosti.

ZdrojGEBCO 2020,Seabed 2020

Komentáre k článku