BloombergNEF: Masívna elektrifikácia radikálne zníži emisie

Spoločnosť BloombergNEF (BNEF) publikovala rozsiahlu správu Sector Coupling in Europe: Powering Decarbonization (Spájanie sektorov v Európe: Posilňovanie dekarbonizácie). V dokumente, ktorý vznikol v spolupráci so spoločnosťami Eaton a Statkraft, sa uvádza, že elektrifikácia dopravy, priemyslu a stavebníctva by mohla radikálne znížiť emisie oxidu uhličitého.

V období rokov 2020 až 2050 by tento pokles v Európe mohol dosiahnuť až 60%. Prognóza vychádza z predpokladu, že elektrina sa bude vyrábať hlavne z obnoviteľných zdrojov a prírastok výrobných kapacít pokryjú veterné a solárne elektrárne. O hydroelektrárňach, ktoré vzbudzujú protichodné názory, sa správa zmieňuje len stroho v súvislosti s Nórskom.
Táto škandinávska krajina je jednotkou v elektrifikácii dopravy a zároveň väčšinu elektriny vyrába vo vodných elektrárňach.

Pozrite siNafta je „mŕtva“, vodík „zmrazený“. Honda sa zameria na elektromobily

Elektrifikácia sa môže odohrať prostredníctvom priamych a nepriamych zmien. Tie priame znamenajú využitie elektrických dopravných prostriedkov v maximálnom rozsahu (áut, lodí, aj lietadiel), alebo rozšírenie elektrického vykurovania v budovách a priemysle napríklad s využitím tepelných čerpadiel.

Priame a nepriame využitie (elektrickej) energie v energetickom mixe elektrina-vodík-metán.ZDROJ | BloombergNEF

Nepriame zmeny by znamenali presun k „zelenému vodíku“ – vyrábanému elektrolýzou pomocou obnoviteľnej elektrickej energie – ako palivu pre vykurovanie budov a pre priemyselné procesy, ktoré dnes využívajú fosílne palivá.

Tu treba poznamenať, že vodíkovú energetiku nadšene podporujú aj mnohé ropné a plynárenské koncerny, ktoré by však chceli zarobiť na takzvanom „modrom vodíku“. Ten je vyrábaný chemicky z metánu, získavaného napríklad zo zemného plynu za pomoci vysokej teploty. Takáto technológia má veľkú uhlíkovú stopu, ktorú má znížiť využitie technológie na zachytávanie a ukladanie uhlíka, respektíve oxidu uhličitého (CCUS).

Energetická sústava na báze elektriny a plynu pred zavedením solárnych a veterných elektrární.ZDROJ | BloombergNEF

Victoria Cuming, globálna analytička BNEF uvádza, že na dosiahnutie radikálnej zmeny v elektrifikácii bude potrebné úsilie politikov. Ako vidíme dnes na príklade amerického prezidenta Trumpa, táto podmienka môže byť v niektorých krajinách problematická.
Bez rôznych stimulov pre priemysel, dopravu a stavebníctvo nebude možné ciele stanovené v štúdii dosiahnuť. A úľavami a dotáciami budú musieť byť motivovaní aj samotní spotrebitelia.

Energetická sústava s flexibilnými obnoviteľnými zdrojmi s nízkymi emisiami.ZDROJ | BloombergNEF

Albert Cheung, hlavný analytik BNEF, zas dodáva, že elektrifikácia ekonomiky bude mať významný dopad na energetiku. Bude potrebné investovať do rozšírenia a modifikácie distribučných sietí, aby zvládli nárast odberov, ale aj zvyšujúci sa podiel (nestabilných) obnoviteľných zdrojov. To zahŕňa aj pripájanie batérií a ďalších flexibilných zdrojov.

Zvýšenie kapacity energetického sektora kvôli rozsiahlej elektrifikácii by malo dosiahnuť 75 % oproti stavu, keby sa elektrifikácia nerealizovala. Ak sa plán podarí zrealizovať, elektrina pokryje v uvedených troch oblastiach 60% celkovej spotreby energie. V súčasnosti je to len 10%.

Pozrite siNeekologické elektromobily? Li-ion batérie predstavujú len malú záťaž

Úplné odstránenie emisií oxidu uhličitého bude však predstavovať obrovský a v súčasnej dobe ťažko riešiteľný problém. Dôvodom sú určité aktivity v priemysle a doprave, kde sa budú fosílne palivá nahrádzať dosť ťažko.

Spomeňme napríklad nákladnú lodnú dopravu, kde veľké kontajnerové lode produkujú obrovské znečistenie nielen oxidom uhličitým, ale aj oxidmi síry, pevnými časticami a podobne. Vodíková jachta Billa Gatesa to nezachráni. Ďalším orieškom je diaľková letecká doprava, kde elektrifikáciu zatiaľ nedokážeme zabezpečiť.

Zmena v celkovom dopyte po elektrickej energii v severoeurópskych archetypoch na základe štylizovanej cesty prepojenia sektorov.

A netreba zabúdať ani splodiny, ktoré pri štarte produkujú kozmické rakety (niektoré aj pri pristávaní). Hoci sa môže zdať, že ide o marginálny sektor dopravy, počet štartov v posledných rokoch exponenciálne rastie a prichádzajú čoraz výkonnejšie rakety.
Riešením by bol síce vodíkovo-kyslíkový pohon, ale vieme, že väčšina rakiet spaľuje kerosín a najvýkonnejšia raketa SpaceX Super Heavy má mať metánovo-kyslíkový pohon.

Pozrite siVodíkové autá môžu byť do roku 2025 za cenu benzínových, tvrdí BMW

Podobný problém predstavujú vysokoteplotné priemyselné technológie ako výroba cementu a ocele.

Na zlepšení životného prostredia však stojí za to pracovať. Bez ohľadu na to, či otepľovanie klímy súvisí s ľudskými aktivitami viac, alebo menej. Emisie nie sú len o skleníkových plynoch. Štúdia tvrdí, že v prípade prijatia potrebných opatrení dosiahne zníženie emisií v doprave, stavebníctve a priemysle medzi rokmi 2020 a 2050 spolu 60 %. Ak sa zaráta aj sektor energetiky, zníženie by mohlo dosiahnuť až 68%, čo nevyzerá zle.

ZdrojBloombergNEF

Komentáre k článku