Bez smogu dva roky života navyše

Smog a emisie exhalátov ohrozujú zdravie  a životy obyvateľov priemyselných krajín. Vo zvýšenej miere sa to týka populácie vo veľkomestách. Štúdia Aphekom, ktorú počas troch rokov vykonávala EÚ v 25 mestách v 12 krajinách Európskej únie, tvrdí, že zníženie emisií vo veľkých európskych mestách môže zachrániť ročne až 19 000 ľudských životov a prispeje k predĺženiu priemernej dĺžky života o dva roky.

exhalaty

Takéto zlepšenie životného prostredia by malo dopad aj v ekonomickej oblasti, keďže by sa v rámci EÚ ročne ušetrilo 31,5 miliardy eur na zdravotníckych výdavkoch, uviedol magazín The Independent. Uvedená štúdia zahŕňala mestá s celkovou populáciou 39 miliónov obyvateľov.

Mezinárodná zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza ako hranicu zdravého vzduchu 10 mikrogramov prachových častíc na meter kubický, zo sledovaných miest však tomuto kritériu vyhovel len Štokholm, ktorý dosahoval presne uvedenú hodnotu. Pomerne dobre je na tom aj Londýn s hodnotou 13,1 μg/m3, Paríž (16,4 μg/m3) a Rím (21,4 μg/m3). V prípade Londýna zlepšeniu situácie pomohla rozsiahla sieť cyklotrás a mýto pre automobily pri vjazde do centra. Medzi najviac znečistené veľkomestá naopak patrí momentálne Bukurešť s 38,2 μg prachových častíc na m3, Budapešť (33,7 μg/m3) a Barcelona (27 μg/m3).

Londyn 2011

Ešte v roku 2011 Londýn nevyzeral z hľadiska čistoty ovzdušia príliš dobre. Foto: Guardian

Zavádzanie elektromobilov a hybridov môže situáciu s kvalitou ovzdušia v mestách zlepšiť, ale až z dlhodobého hľadiska. Aj pri masovej dostupnosti kvalitných a lacných elektromobilov potrvá obnova vozového parku desaťročia. Cestou je preto skôr komplex opatrení na báze regulácie dopravy, zvyšovanie podielu MHD a jej skvalitňovanie (vrátane rozvoja druhov na báze elektrickej trakcie) a tiež redukcia elektrární používajúcich fosílne palivá.

Tu je namieste zamyslenie sa nad správnosťou koncepcie rátajúcej s odstavením jadrových elektrární, ktorú po havárii v japonskej elektrárni Fukušima prijalo napríklad aj Nemecko. Bezpečnostná problematika jadrových elektrární je síce komplikovanou záležitosťou a s dlhodobým uložením, resp. spracovaním vyhoreného paliva je takisto spojený celý rad problémov, to však neznamená, že uhoľné elektrárne sú v pohode.

Štatistiky sú pritom neúprosné. Výroba energie v jadrových elektrárňach má na svedomí podstatne menej obetí, než konvenčné elektrárne spaľujúce uhlie, mazut, plyn, či biomasu. Tie mali podľa odhadov OECD na svedomí len v roku 2000 celosvetovo až 300 000 úmrtí. Ešte viac dopadov na životné prostredie majú spaľovacie motory automobilov. Jemné častice pochádzajúce z výfukov prenikajú do dýchacích ciest, kde môžu spôsobiť zdravotné problémy v srdcovo-pľúcnom systéme. Podľa odhadov štúdie Aphekom je možné pripísať 15 až 30% prípadov astmy u detí bývajúcich pozdĺž frekventovaných ciest  vplyvom exhalátov z automobilovej dopravy.