Autonómne autá budú vidieť „cez oponu“ hmly a snehu

ZDROJ | MIT CSAIL

Vývoj áut s vysokým stupňom autonómnej jazdy (4. a 5. stupňom) prešiel pomerne dlhým vývojom, ale systém autopilotov za nepriaznivého počasia môže stále narážať na problémy.

S riešením, ktoré môže pomôcť s vylepšením prichádza tím z Laboratória počítačovej vedy a umelej inteligencie pri MIT (Computer Science and Artificial Intelligence Lab (CSAIL)). Tamojší odborníci vyvinuli spôsob, ako autonómnym vozidlám vylepšiť „videnie“ mapovaním toho, čo je pod cestou, pomocou radaru Ground Penetrating Radar (GPR).

Pozrite siČo je to LiDAR? Nielen vylepšený „zrak“ pre autonómne autá

Väčšina autonómnych áut používa senzory, kamery, nadzemný radar, prípadne LiDAR na zistenie, kde sa na ceste nachádzajú. Ale kamery sú často za nevhodných svetelných podmienok nefunkčné a nepomôžu ani pri zasnežených dopravných značkách, jazdných pruhoch a vodorovnom značení. Ich nepriateľom je aj hustá hmla, dážď, alebo sneženie.

V takýchto podmienkach klesá aj výkonnosť a presnosť LiDAR-u, ktorý je takisto založený na optickom monitoringu.

Optimálnu bezpečnosť dosiahnu autonómne autá využitím synergického efektu viacerých typov senzorov, medzi ktorými by LiDAR nemal chýbať.ZDROJ | Groupement ADAS – Canalblog

Priestorový radar je na tom lepšie, ale dokáže detegovať len prekážky na ceste a v okolí vozidla. Radar GPR naopak vysiela elektromagnetické impulzy do zeme na meranie špecifickej kombinácie vlastností pôdy, hornín a koreňov. Dáta sa potom premenia na mapu pre autonómne vozidlá.

Systém s názvom Localizing Ground Penetrating Radar (LGPR), vyvinutý v laboratóriu MIT Lincoln Laboratory, ponúka niekoľko výhod. Nezáleží mu na tom, či je cesta zasnežená, alebo či je viditeľnosť obmedzená hmlou.

Je to po prvýkrát, čo vývojári systémov autonómneho riadenia využili radar prenikajúci do zeme, ktorý sa predtým používal v stavebníctve, pri detekcii mín, alebo pri lunárnom prieskume.

Nejde však o „samospasiteľné riešenie“, LGPR nedokáže monitorovať veci nad zemou. Ale jeho schopnosť lokalizovať cestu a prípadné prekážky v nepriaznivom počasí by sa mohla synergicky kombinovať s dátami z LiDARu a kamier.

Aj keď systém dosiahol dôležitý pokrok, zďaleka nie je pripravený na rutinnú prevádzku. Tím CSAIL doteraz testoval systém iba pri nízkych rýchlostiach na uzavretej vidieckej ceste, vedci sa však domnievajú, že by sa dal ľahko rozšíriť na diaľnice a rýchlostné cesty.

Pozrite siZdravotnícky „radar“ z MIT dokáže sledovať ľudí aj cez steny

Priznávajú tiež, že systém nefunguje ideálne v daždivých podmienkach, keď voda preniká do zeme pod cestou. Aj preto ho bude potrebné kombinovať s inými technológiami monitorovania.

Hardvér je tiež v súčasnej podobe príliš robustný. Zariadenie so šírkou šesť stôp (takmer dva metre) umiestnené na prívese za vozidlom nevyzerá zrelé na praktické využitie.

Tím však plánuje pokračovať v zdokonaľovaní hardvéru, aby sa zmenšili jeho rozmery a vylepšuje tiež techniky mapovania LGPR. Koncom tohto mesiaca bude príspevok o projekte uverejnený v časopise IEEE Robotics and Automation Letters.

ZdrojMIT CSAIL

Komentáre k článku