Algoritmus pomôže lekárom vyberať správne antibiotiká

ZDROJ | Pixabay

Vedci z MIT CSAIL tvrdia, že sa im podaril vyvinúť algoritmus, ktorý spoľahlivo určuje najlepší typ antibiotík pre pacientov pri liečení infekcií močových ciest.

Vďaka tomu sa bude dať zvoliť presnejšia liečba s menším rizikom neúspešnej liečby. Infekcie močových ciest (UTI) postihujú polovicu žien, lekárska starostlivosť stojí miliardy eur (v USA je to zhruba 4 miliardy dolárov).

Pacientky sa často liečia pomocou antibiotík označovaných fluórchinolóny, no zistilo sa, že vystavujú ženy riziku ďalších infekcií. Spájajú sa s vyšším rizikom poranení šliach a život ohrozujúcich stavov, ako napríklad ťažko liečiteľné infekcie baktériami (C. difficile, Staphylococcus). Preto sa liečba pomocou fluorochinolónov odporúča ako liečba tzv. druhej voľby.

Pozrite siV MIT CSAIL vytvorili robotickú ruku s ľudským hmatom

Vedci z Laboratória počítačovej vedy a umelej inteligencie MIT (CSAIL) vytvorili model, ktorý trénovali na dátach viac než 10- tisíc pacientiek z nemocníc Brigham & Women’s Hospital a Massachusetts General Hospital.

Výsledný algoritmus umožní lekárom znížiť predpisovanie druhej voľby o 67 %. Pacientkam, kde lekári zvolili liek druhej voľby, no algoritmus odporučil liek prvej voľby, účinkoval vo viac ako 90 % prípadoch. Keď klinickí lekári zvolili nevhodný liek prvej voľby, algoritmus vybral vhodný liek prvej voľby takmer v polovici prípadov.

ZDROJ | Pixabay

Profesor MIT David Sontag hovorí, že ich systém by sa dal použiť, keď pacient príde do ordinácie alebo na pohotovosť s podozrením na UTI. Aj keď sa infekcia potvrdí, konkrétna baktéria stále nie je známa, čo sťažuje výber liečebného plánu. Vtedy prichádza na rad algoritmus, ktorý dokáže porovnať získané dáta s databázou 10-tisíc pacientov.

Systém uplatňuje prahový prístup, ktorý by mal byť pre lekárov intuitívny pri aplikácii na celej sérii liekov. Pri stanovení prahovej hodnoty napr. 10 % je zaistená relatívne vysoká pravdepodobnosť, že liečba infekcie močových ciest nebude viesť k ohrozeniu života.

Iné liečby (napr. infekcia krvného obehu) sú však oveľa rizikovejšie, preto majú lekári možnosť stanoviť prahovú hodnotu ešte nižše, aj na 1 %.

Pozrite siVedci z MIT vyvinuli systém, ktorý monitoruje využívanie domácich spotrebičov

„Na tomto výskume je vzrušujúce to, že predstavuje plán správneho spôsobu retrospektívneho hodnotenia,“ opísal svoje pocity David Sontag. „V rámci súčasnej klinickej praxe ukážeme, že je možné urobiť porovnávania. Keď hovoríme, že môžeme znížiť užívanie antibiotík druhej línie a nevhodnú liečbu o určité percentá, máme dôveru v tieto počty vo vzťahu k klinickým lekárom.“ 

Vedci upozorňujú, že algoritmus testovali zatiaľ na menej komplikovaných formách UTI a zatiaľ nebol hodnotený pomocou randomizovanej štúdie (náhodného rozdelenia osôb do kontrolnej a experimentálnej skupiny).

Práve nezávislá štúdia bude dôležitá, pretože údaje pochádzajúce z malej oblasti môže mať iné parametre, ako napríklad na inom kontinente. Nedávno sa napríklad zistilo, že takmer všetky súbory očných chorôb pochádzajú od pacientov v Severnej Amerike, Európe a Číne, čo znamená, že algoritmy diagnostiky očných chorôb sú menej spoľahlivé a nefungujú pre rasové skupiny z málo zastúpených krajín.

Tím z MIT vo výskume pokračuje ďalej, momentálne sa zameriava na pokusy porovnávajúce lekárske postupy s odporúčaniami algoritmov. V ďalšej fáze výskumu sa zvýši veľkosť vzorky o zastúpenie iných rás, rôzny etnický pôvod a sociálno-ekonomiký stav.

ZdrojMIT News

Komentáre k článku