Čína ukázala vesmírne ambície – mieri na Mesiac, aj na Mars

Čína je atómovou veľmocou a, ako to už býva, transkontinentálne rakety sú dosť silné aj na vynášanie družíc do vesmíru. Čína sa však neuspokojila len s vypúšťaním satelitov. Ako tretia krajina poslala vlastnými prostriedkami do vesmíru svojich kozmonautov a na Mesiaci sa, hoci len krátko, pohyboval aj jej rover Nefritový králik.

Pozrite siPo Mesiaci chodí Nefritový králik, vesmírne ambície Číny sú obrovské

Aktuálne Čína zverejnila štvrtú Bielu knihu, sumarizujúcu predchádzajúce úspechy národných kozmických aktivít (pozri: State Council Information Office of China). Zároveň odhaľuje zámery pre nasledujúcich päť rokov. Podľa tohto dokumentu sa má v nasledujúcim období začať so stavbou čínskej modulárnej stanice na obežnej dráhe.

Už v súčasnosti má Čína na orbite kozmické laboratórium Tchien-kung 2, jeho kapacita a možnosti sú však limitované malými rozmermi. Oproti ISS ide o trpaslíka, medzinárodná stanica však rástla roky a bola vybudovaná za prispenia mnohých krajín.

Zatmenie mesiaca
ZDROJ | Sky & Telescope

Predchádzajúca Biela kniha z roku 2011 hovorila aj o misii s ľudskou posádkou na Mesiac, v súčasnom dokumente sa už s takýmto zámerom neoperuje. To však neznamená, že Čína nemá v budúcnosti ambície kozmonautov na Mesiac vyslať. Špekuluje sa dokonca o potenciálnej čínskej vesmírnej stanici na Mesiaci.

Smelé plány a fikcie sú síce dobrou motiváciou, realita však býva viac strohá. To platí aj o skorom osídľovaní planét, vrátane Mesiaca. V súčasnosti je takýto projekt rozhodne nad rámec možností jedinej krajiny, aj keby to bola najľudnatejšia krajina na svete. Aspekt medzinárodnej spolupráce začína rešpektovať aj Čína, preto sa v novej Bielej knihe spomína aj záujem o kooperáciu s inými kozmickými agentúrami.

Pozrite siRusi a Číňania naznačujú plány s Marsom a s Mesiacom

Aby však bola zachovaná istá prestíž, Číňania chcú ako prví v roku 2018 pristáť s kozmickou sondou na odvrátenej strane Mesiaca. Keďže tento priestor je voči Zemi v trvalom rádiovom tieni, retransláciu signálu bude musieť zabezpečovať sonda na obežnej dráhe Mesiaca, ktorá bude zároveň viditeľná aj zo Zeme.

V roku 2020 by chcela Čína vyslať robotické vozidlo aj na Mars. Ak by sa to podarilo, boli by to preteky s tandemom ESA/Roskosmos a ich projektom ExoMars 2. Číňania by však ako prví chceli priviezť na Zem vzorky marsovskej horniny.

Výhľadovo Čína počíta so sprevádzkovaním trvalej orbitálnej stanice Zeme a s pilotovanými misiami na Mesiac. Hľadí aj do vzdialenejších končín slnečnej sústavy, pretože v budúcnosti plánuje pomocou vesmírnych sond skúmať aj Jupiter a jeho mesiace. Na niektorých z nich by mohli existovať aj podmienky pre mimozemský život, hoci skôr pod povrchom.

 

ZdrojNEW ATLAS

Komentáre k článku