ZNAČKY | NVIDIA – ako sa z malej spoločnosti stal líder na trhu

NVIDIA, technologická spoločnosť, ktorej názov pozná každý fanúšik počítačových hier a poriadneho grafického výkonu. Ako sa táto spoločnosť dostala do dnešnej podoby, čo priniesla na trh grafických kariet a s čím sa počas svojho rastu musela potýkať. To všetko sa dozviete v ďalšom článku z nášho seriálu ZNAČKY.

V skratke…

Názov spoločnosti: Nvidia Corporation.

Sídlo: Santa Clara, Kalifornia, USA

Vznik spoločnosti: Apríl 1993

Zakladateľ: Jensen Huang, Chris Malachowsky, Curtis Priem

Predstavitelia: Jensen Huang (Prezident a CEO), Colette M. Kress (CFO)

Forma spoločnosti: verejná obchodná spoločnosť

Akciové trhy: NASDAQ (NVDA)

Počet zamestnancov: 10 000 (k januáru 2017)

Pôsobenie: celosvetovo

Web: www.nvidia.com

Spoločnosť Nvidia Corporation založil Jensen Huang, Chris Malachowsky a Curtis Priem. Všetci traja zakladatelia majú svoju minulosť v IT obore. Zo životopisov zakladateľov najviac vyčnieva Jensen Huang, pretože pred založením vlastnej spoločnosti pracoval ako dizajnér mikroprocesorov v spoločnosti AMD (Advanced Micro Devices). Dalo by sa povedať, že v dnešnej dobe je NVIDIA najväčším rivalom spoločnosti AMD. Pravda je ale taká, že NVIDIA na trhu dominuje a AMD vlastní podstatne menší trhový podiel.

Jensen Huang, CEO spoločnosti NVIDIAZDROJ | Wikimedia

Aby sa ale NVIDIA mohla dostať tam, kde je dnes, musela získať investíciu. Tú im zabezpečila investičná spoločnosť Sequoia Capital, ktorá investovala aj do spoločností Apple, Google, PayPal, Instagram či Electronic Arts. NVIDIA nakoniec získala investíciu vo výške 20 miliónov dolárov.

Pozrite siZNAČKY | Electronic Arts – ako sa z malého sna vykľula obrovská korporácia

Prvým produktom, ktorý NVIDIA vydala na trh, bol grafický čip NVIDIA NV1. Tento čip bol použitý v grafickej karte The Diamond Edge 3D, ktorá sa začala predávať v roku 1995. The Diamond Edge 3D vynikala svojou 2 megabajtovou pamäťou, taktom 75 MHz a 32-kanálovou zvukovou kartou s podporou 16-bitového zvuku.

Vedeli ste, že…

Karta The Diamond Edge 3D podporovala iba šesť hier? Tri z nich boli dokonca pribalené ku karte.

The Diamond Edge 3D bola unikátna v tom, že na vykresľovanie objektov na obrazovke nevyužívala trojuholníky, ako to býva zvyčajne, ale obdĺžniky a štvorce. Okrúhle objekty vďaka tomu vyzerali krajšie a ich zobrazenie bolo menej náročné na hardvér.

Karta na trhu neuspela a to z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bola cena 249,99 dolárov, čo bolo v porovnaní s vtedajšou konkurenciou vysoká cena. Aj keď konkurenčné grafické karty zvyčajne neobsahovali zvukovú kartu, ľudí to ku kúpe karty The Diamond Edge 3D nepresvedčilo. Väčšina z nich totiž už zvukovú kartu v počítači mala.

Hra NASCAR Racing na karte The Diamond EdgeZDROJ | Vintage3D

Napriek komerčnému neúspechu prvého čipu vyhrala NVIDIA zákazku na výrobu grafického čipu pre konzolu Sega Saturn. Nový čip s kódovým označením NV2 mal vychádzať priamo z prvej generácie a teda mal rovnako, ako NV1 na vykresľovanie využívať štvorce a obdĺžniky. Sega si ale želala, aby grafický čip vykresľoval trojuholníky, s čím NVIDIA nesúhlasila. Sega preto od spolupráce odstúpila a čip si vyrobila sama.

NVIDIA sa po prvotných neúspechoch musela zastaviť a premyslieť si budúce kroky. V roku 1996 predstavil Microsoft grafickú platformu Direct3D a NVIDIA sa rozhodla ju využiť. Museli tak prejsť na konvenčné trojuholníkové vykresľovanie obrazu. Grafický čip tretej generácie, NV3 sa po čase premenoval na RIVA 128.

NVIDIA Riva 128ZDROJ | Wikimedia

RIVA 128 sa stala okamžitým hitom a odštartovala sériu úspešných grafických kariet, ktoré dostali spoločnosť NVIDIA do povedomia hráčov a grafikov. Dôležitým míľnikom bol rok 1999, kedy NVIDIA vydala prvú kartu pod značkou GeFroce. Nová karta GeForce 256 zvýšila v niektorých hrách snímkovanie až dvojnásobne. Napriek vyššej cene a pochybnému prínosu výkonu mimo hrania hier sa tejto karte podarilo vytlačiť niektoré konkurenčné karty z trhu.

NVIDIA GeForce 256 s čipom NV10ZDROJ | Wikimedia

V tom istom roku NVIDIA vydala aj kartu Quadro, ktorá vychádza z rovnakého základu, ako GeForce 256. Šlo o kartu určenú pre profesionálov a veľké grafické či animačné štúdiá. Od bežných kariet sa karty zo série Quadro líšia iba miernou úpravou pre grafické programy CAD ale hlavne cenou. Tá sa v prípade najnovších modelov pohybuje v hladine tisícoch eur.

Rok po prvej karte zo série GeForce prišla na trh karta GeForce 2. Nová generácia sa od tej predchádzajúcej líšila najmä prechodom z 220 nm výrobného procesu na 180 nm proces. Vďaka tomu sa na kartu zmestilo viac tranzistorov a mohla byť zvýšená frekvencia, na ktorej grafický procesor a pamäť pracovali. GeForce 2 vyšla hneď v niekoľkých rôznych verziách s prívlastkami ako Pro, Ultra či MX. Rozdiel medzi pôvodnou kartou GeForce 2 a jej alternatívnymi verziami bol väčšinou len vo zvýšenom taktovaní grafického procesora a pamäte. GeForce 2 Ultra dokonca v niektorých testoch predbehla ďalšiu generáciu GeForce 3.

Náskok GeForce 2 Ultra sa ale vytratil, keď bolo v grafickom teste zapnuté vyhladzovanie hrán. Práve tretia generácia kariet GeForce priniesla efektívnejšie vyhladzovanie hrán, čo prispelo k celkovej kvalite vizuálu hier. NVIDIA kartu predstavila na konferencii Macworld, kde ju svetu predviedol Steve Jobs. Na prezentáciu využili ikonickú lampu Pixaru a hru Doom 3.

NVIDIA v tom čase vyhrala zákazku od Microsoftu na výrobu grafického čipu pre prvú generáciu konzoly Xbox. Do konzoly sa nakoniec dostal čip NV2A, ktorý vychádzal z rovnakého základu ako čip NV20, ktorý sa nachádzal v kartách GeForce 3. Microsoft zaplatil za tento obchod 200 miliónov dolárov vopred.

Pozrite siZNAČKY | Microsoft – história softvérového giganta

Táto čiastka významne pomohla Nvidii v rozvoji a k akvizícii spoločnosti 3dfx Interative. Táto spoločnosť sa na trhu presadila s grafickými kartami Voodoo, no po niekoľkých rokoch ju NVIDIA vytlačila z trhu a napokon ju pohltila. Následujúce roky sa v histórii spoločnosti zapísali ďalšími generáciami kariet GeForce ale aj ďalšími akvizíciami spoločností. NVIDIA pohĺtila spoločnosti Exluna, MediaQ a iReady.

Naše pátranie v histórii sa ale posunie až do roku 2004, kedy NVIDIA podpísala spoluprácu so Sony na vývoji grafického čipu pre pripravovanú konzolu PlayStation 3. NVIDIA pre Sony vytvorila grafický čip RSX Reality Synthetizer, ktorý vychádzal z počítačového čipu GeForce 7800GTX. Sony si za použitie tohto čipu vyslúžilo vlnu kritiky, pretože papierovo bol čip zastaralý už v čase vydania konzoly. Vývojárom sa ale napokon podarilo vytiahnuť z RSX obdivuhodný výkon a to aj vďaka výkonnému procesoru Cell od IBM.

ZDROJ | Wikimedia

V roku 2007 si NVIDIA odniesla od redakcie Forbes ocenenie Spoločnosť roka a to najmä za vynikajúce finančné výsledky a rastúci trhový podiel. V tomto roku NVIDIA ukončila akvizíciu spoločnosti Ageia, ktorá vyvíjala fyzikálny engine NovodeX, teraz známy ako PhysX. NVIDIA po akvizícii spoločnosti tento engine zakomponovala do svojich grafických kariet.

V tomto roku sa na verejnosť dostala prvá verzia platformy CUDA (Compute Unified Device Architecture). CUDA umožňuje vývojárom spúšťať výpočtové úlohy priamo na grafických jadrách a urýchliť tak ich spracovanie.

Nasledujúci rok už nebol pre grafického giganta tak úspešný. Najprv NVIDIA zaznamenala stratu približne 200 miliónov dolárov, ktorú spôsobil nadmerný výskyt výrobných vád grafických čipov. O niekoľko mesiacov musela spoločnosť čeliť súdnemu sporu so spoločnosťami Apple Inc, Dell a HP. Predmetom súdneho sporu bolo údajné dodanie chybných grafických čipov do notebookov týchto značiek. K uzavretiu súdneho sporu došlo až v roku 2010, kedy NVIDIA súhlasila s tým, že dotknutým majiteľom zariadení poskytne nové zariadenie alebo aspoň preplatí opravy.

Ideálne nedopadli ani prvé grafické čipy Tegra predstavené v priebehu tohto roku. Aj keď sa viacerí výrobcovia chytili nápadu dedikovaných grafických čipov v mobilných zariadeniach, málokedy ich osadili do nejakého zmysluplného produktu. Microsoft využil Tegru v zariadeniach Zune HD a v telefóne Kin. Keďže Zune HD bol v podstate iba prehrávač médií a Kin bol telefón bez obchodu s aplikáciami, grafický čip Tegra v nich nemal žiaden význam.

Microsoft Zune HD obsahujúci čip Tegra

V roku 2012 si Tegra našla cestu do automobilov, konkrétne do infotainment systému v automobiloch Audi a do obrazoviek v automobile Tesla Model S.

Do povedomia širokého publika hráčov sa Tegra dostala až v roku 2013, kedy NVIDIA predstavila prenosnú hernú konzolu NVIDIA SHIELD Portable. Nešlo síce o masový trhák, no konzola aj tak zaujala verejnosť výkonným čipom Tegra 4 bohatou ponukou Android hier a možnosťou streamovať hry z počítača do konzoly.

O dva roky do rodiny zariadení SHIELD pribudol herný tablet a domáca herná konzola. NVIDIA SHIELD Tablet K1 ponúkal v podstate rovnakú funkcionalitu, ako predchádzajúca konzola SHIELD Portable, no v inom prevedení. NVIDIA k tabletu predávala aj dotykové pero DirectStylus 2, ktoré však bolo pridrahé a rýchlo sa zničilo.

Popri tom, ako to NVIDIA skúšala s prenosnou konzolou, na prenosnej konzole pracovalo aj Nintendo. Z dlho plánovaného projektu sa nakoniec vykľula konzola Nintendo Switch, ktorej srdcom je práve Tegra X1.

Pozrite siZNAČKY | Nintendo – herný gigant z Japonska zabáva už 127 rokov

Lepšie ako SHIELD Portable na trhu presadila konzola NVIDIA SHIELD TV, na ktorej beží operačný systém Android TV. Okrem ponuky Android hier cez Google Play Store majú hráči k dispozícii aj streamovaciu službu GeForce Now, v minulosti známu ako Nvidia GRID. Táto služba za mesačný poplatok poskytuje prístup ku graficky náročnejším hrám, ktoré bežia na vzdialených serveroch spoločnosti. Hráči si tak na malej konzole môžu vychutnať hry, ktoré zvyčajne vyžadujú výkonný a drahý hardvér.

V tomto roku NVIDIA priniesla novú generáciu konzoly SHIELD TV, ktorá má menšie rozmery a pribalený vynovený ovládač. Tohtoročný model má vo vnútri rovnaký čip Tegra X1, vďaka čomu dostávajú obe generácie rovnaké aktualizácie s rovnakými novinkami. Nedávno sa na SHIELD TV dostal aj Google Assistant, ktorý umožňuje hlasovo ovládať konzolu a v prípade použitia adaptéra SmartThings Link aj inteligentné zariadenia v domácnosti.

Aby sme ale nehovorili iba o mobilných čipoch, vrátime sa späť k starej dobrej rodine kariet GeForce. V roku 2008 sa na trh dostala 9. séria kariet GeForce a NVIDIA bola kvôli vyčerpaniu číselného radu nútená prejsť na novú schému názvov. NVIDIA už menila názvy kariet pri ôsmej a deviatej sérii GeForce a ďalšie zmeny spôsobili ešte väčší chaos v organizácii kariet. Zákazníci tak boli odkázaní na sledovanie jednotlivých parametrov karty, aby zistili čo vlastne kupujú.

Situácia sa ustálila až pri sérii GeForce 200, ktorá bežala na druhej generácii architektúry Tesla. Túto architektúru NVIDIA použila aj pri sérii GeForce 300, s ktorou sa jej podarilo znova zmiasť zákazníkov. Táto séria totiž vôbec nebola nová, NVIDIA iba premenovala karty z predchádzajúcej série GeForce 200 na GeForce 300.

NVIDIA GeForce 310 (OEM)ZDROJ | NVIDIA

Pravdupovediac, NVIDIA niekoľko rokov využívala svoje dominantné postavenie na trhu a preto každý rok vychádzala nová séria grafických kariet, ktorá bola o chlp výkonnejšia a úspornejšia ako tá pred ňou. Zaujímavé veci sa začali diať až pri sérii GeForce 600.

Táto generácia priniesla novú architektúru Kepler a nové možnosti nahrávania záznamu z hry bez vplyvu na výkon či streamovanie hry z počítača do zariadení SHIELD. Tieto funkcie ale nepodporovala celá séria GeForce 600. Podpora začala až od strednej triedy, teda od karty GeForce 650.

Po GeForce 600 prišla prirodzene séria GeForce 700, s ktorou NVIDIA zvýšila energetickú efektivitu architektúry Kepler. Dve karty z tejto série priniesli aj novú architektúru Maxwell. Špeciálnu pozornosť na seba upútala karta GeForce GTX Titan, ktorá bola z celej série najrýchlejšia a najdrahšia. Keďže šlo o najrýchlejšiu jednočipovú kartu na trhu, NVIDIA sa nebála cenu stanoviť 999 dolárov.

O rok neskôr sa už karta GTX Titan za svoju cenu hanbiť nemusela. Na trh totiž prišla novšia generácia GeForce GTX Titan Z, za ktorú si NVIDIA pýtala neuveriteľných 2 999 dolárov.

V roku 2014 sa na trh dostala nová generácia notebookových grafických kariet s názvom GeForce 800M. Po technologickej stránke boli čipy takmer rovnaké s predchádzajúcou generáciou, no NVIDIA už v tej dobe pracovala na úplne novej generácii čipov pre desktopy. Aby sa NVIDIA vyhla tomu, že bude mať pod jedným označením dve rôzne generácie kariet, rozhodla sa v prípade desktopových kariet sériu GeForce 800 úplne preskočiť.

ZDROJ | NVIDIA

S príchodom série GeForce 900 sa tak notebookové a desktopové grafické karty zjednotili, aspoň čo sa číselného označenia týka. Vrásky spôsobili spoločnosti a zákazníkom iné čísla. Grafická karta GeForce GTX 970 podľa špecifikácií obsahuje 4 GB pamäte, no karta málokedy využije viac, než 3,5 GB. Dôvod bol ten, že prístup k poslednej časti pamäte o veľkosti 0,5 GB bol sedemnásobne pomalší, než k prvým 3,5 GB pamäte. Karta tak túto časť využívala len v krajnej núdzi.

Podľa všetkého NVIDIA neklamala zámerne. Zmätočné informácie údajne spôsobilo marketingové oddelenie spoločnosti, ktoré nevedelo o pomalšej časti pamäte. NVIDIA sa zákazníkom za toto nedorozumenie ospravedlnila a na základe súdnej dohody súhlasila s vyplatením čiastky 30 dolárov všetkým dotknutým zákazníkom.

Konečne sa dostávame do súčasnosti a teda ku sérii GeForce 10, pri ktorej sa NVIDIA sústredila najmä na výkon pre virtuálnu realitu. Najväčší dojem svojim výkonom urobili notebookové grafické karty z tejto série. Ich výkon sa priblížil k výkonu desktopových kariet vyššej triedy a dokonca predbehli výkon desktopových kariet strednej triedy z rovnakej série.

Na čo sa môžeme tešiť v budúcnosti? NVIDIA naposledy svetu prezentovala nový čip s názvom Volta, ktorý nie je určený pre štandardné grafické karty. Čip má byť využívaný na poháňanie umelej inteligencie a hĺbkové učenie.

Kedy sa dočkáme ďalšej generácie štandardných grafických kariet zatiaľ nevieme. Hovorí sa o predstavení v prvom štvrťroku a o architektúre s názvom Ampere. Všetko sú to ale iba dohady a na oficiálne informácie si budeme musieť ešte zopár mesiacov počkať.

My sa každopádne na pokroky v grafickom výkone tešíme a sme zvedaví, s čím nás ešte NVIDIA prekvapí či už v oblasti grafických kariet, umelej inteligencie, autonómnych vozidiel či cloudového hrania.

Komentáre k článku