Výzvy a zaujímavosti, ktoré sa spájajú s Apple Park

Apple Park bude otvorený už čoskoro. S čím všetkým sa ale inžinieri a architekti museli stretnúť, aby naplnili želanie Steva Jobsa do posledného detailu?

Je tomu už takmer 6 rokov, odkedy zo sveta odišiel bývalý CEO spoločnosti Apple. Steve Jobs, pre niektorých arogantný, výbušný maniak, pre iných poloboh a vizionár, ktorý vedel predať čokoľvek.

Ešte predtým, ako zahynul, stihol ukázať vedeniu svoju predstavu nového sídla Apple. Predstavu, kde by sa stretávali príroda, umenie a perfekcionizmus. Napokon sa jej dokončenia nedožil, no mnohí sa zhodujú, že keby žil, s výsledkom by bol spokojný.

Keď chce ale takýto človek postaviť budovu s rozlohou viac ako 260 000 metrov štorcových, ktorá sa stane pracoviskom pre 12 000 zamestnancov, nie všetko vždy býva jednoduché. Toto sú najväčšie zaujímavosti a výzvy, s ktorými sa inžinieri a architekti stretli.

  • Pôvodný pozemok, ktorý spoločnosť kúpila pokrýval v prevažnej väčšine betón. Jeho rozloha bola 303 tisíc štvorcových metrov. Táto časť sa neskôr rozšírila o ďalších 404 tisíc štvorcových metrov, ktoré spoločnosť odkúpila od HP.
  • Láska Steva Jobsa k prírode je v Apple Park očividná. Celý pozemok tvorí takmer 9 000 stromov i niekoľko lúk. Jobs chcel tiež ovocné stromy, ktoré by mu pripomínali ovocné sady Severnej Kalifornie.
  • Energia, ktorá bude kolos poháňať bude získavaná z čisto prírodných zdrojov, z veľkej časti zo solárnych panelov, ktoré sú umiestnené na streche.
  • Pri výbere flóry mal bývalý CEO často až nereálne požiadavky. Drevo muselo byť rezané v zime, najlepšie v januári, pre jeho nízky obsah miazgy a cukrov.
ZDROJ | Steven Levy / Dan Winters
  • Apple Park nemal byť pôvodne okrúhly, jeho tvar mal pripomínať ďatelinový list. Jobs však ukázal nákres synovi, ktorý návrh komentoval so slovami, že zvrchu bude budova vyzerať ako mužské genitálie. Budúca podoba sa následne zmenila na kruh, ktorý poznáme dodnes.
  • Predtým, ako sa centrála začala stavať naostro, jednotlivé jej časti boli skonštruované v menšej mierke po celom areáli. Kaviareň, ktorá sa nachádza v Apple Park bola predtým postavená v menšom, neďaleko Infinite Loop, terajšom hlavnom sídle.

Pozrite siApple Park – megalomanské sídlo je takmer dokončené

  • Najväčšou dominantou je pravdepodobne sklo, ktoré pokrýva celý obvod kruhu. Firma, ktorá sklené panely dodávala musela špeciálne pre túto príležitosť vytvoriť úplne nový stroj, ktorý by bol schopný vyrobiť potrebný materiál v požadovanom čase.
ZDROJ | Steven Levy / Dan Winters
  • Ďalšou výzvou bol odtieň skla, ktorý je zelený. S týmto problémom sa popasoval hlavný dizajnér, Jonathan Ive, ktorému biela farba koluje v žilách. So svojím tímom odstránil zelený nádych skla jeho namaľovaním na bielo a následným pripevnením na perforované plechy, ktoré boli na jednej strane pokryté bielym silikónom.
  • Dôkazom, že pri návrhu budovy sa kládol veľký dôraz na prírodu je aj jeho spôsob ventilácie. Namiesto klimatizácie budova „dýcha“. Týmto spôsobom sú zamestnanci užšie spätý s vonkajším svetom.

Je absurdné hovoriť o číslach. Ide o pôsobivé štatistiky, no ľudia v týchto štatistikách nežijú. Cieľom je vytvoriť budovu, kde sa môže množstvo ľudí stretávať, spolupracovať a komunikovať.

Jonathan Ive

  • Všetci pracovníci si môžu užívať niekoľko výhod, medzi ktoré patrí obrovská posilňovňa či reštaurácia spolu s kaviarňou. Tá ponúka až 4 000 miest na sedenie, v lete sa v prípade priaznivého počasia otvorí aj terasa. Tomu predchádza odsunutie dvoch sklených dverí, každé vážiace takmer dve tony.
Apple špeciálne pri tejto príležitosti navrhol a patentoval obaly na pizzu, ktoré odvádzajú vlhkosť.ZDROJ | Steven Levy / Dan Winters
  • Celková suma investovaná do megalomského sídla pravdepodobne prekročila 5 miliárd dolárov. Bola by však oveľa vyššia, keby nedošlo k istým kompromisom. Namiesto 6 000 podzemných parkovacích miest a 3 000 vonkajších sa čísla museli vymeniť.
  • Samotný kruh je postavený tak, aby vystál aj tvrdšie podmienky vrátane zemetrasenia či záplav. Budova má dokonca toleranciu pohybu až 1,3 metra, pričom môže stále fungovať.
ZDROJ | Steven Levy / Dan Winters
  • I napriek tomu, že celá investícia pravdepodobne prekročila sumu 5 miliárd dolárov to Jonathan Ive vidí inak. Nejde mu o to, koľko sa do projektu vložilo, ale koľko z neho vzíde.

ZdrojWired

Komentáre k článku