FLAME: Koľko áut potrebujeme?

Čakám u svokrovcov na nedeľný šnitzel a cez konáre stromov sledujem suseda, ako sa vŕta pod kapotou svojho auta, tak, ako to robieva každú inú nedeľu. Nepochopiteľnejší, ako tento oldschoolový koníček, je pre mňa už len fakt, že okrem toho práve servisovaného stoja pred susedovým domom ešte tri ďalšie ojazdené autá.

Podobný obraz sa vám naskytne na uliciach mnohých slovenských dedín. Ak sa rozhliadnete po sídliskách, či nebodaj po centrách miest, situácia je ešte o kus tragickejšia. Parkoviská sú neustále preplnené, autá stoja na cestách, chodníkoch, aj na tráve.

flameOdoprave.fail

V Bratislave je úplne bežné, že autá parkujú na tých pár cyklochodníkoch, ktoré v meste máme a v centre hlavného mesta som raz videl auto zaparkované aj priamo v krytej zastávke MHD. Nie pred, za, ale priamo v nej. No a keď autá práve nestoja na chodníkoch, tak stoja v zápchach. Teda aspoň my tu, v Bubline, to tak máme.

ZDROJ | Airbus

Človek, ktorý aspoň raz zažil na vlastnej koži rannú kolónu na vjazde do Bratislavy, a je úplne jedno, z ktorého smeru, ten musí mať pocit, že tých áut už máme naozaj dosť. No dáta hovoria čosi iné.

Počas minulého roka bolo na Slovensku zaregistrovaných 88 163 nových áut, čo je medziročný nárast o 13,09%. Pre lepšiu predstavu, medziročný prírastok nových plechovíc v Európskej únii je 6,8%, to znamená, že na Slovensku kupujeme nové autá dvojnásobne rýchlejším nárastom, ako v Európe.

Okrem tých nových sa u nás v roku 2016 zaregistrovalo aj ďalších 63 753 dovezených áut. Celkovo tak máme dnes na našich cestách a chodníkoch 2 949 007 registrovaných vozidiel. Pred desiatimi rokmi ich bolo približne o 1,1 milióna menej.

Odpoveď na otázku, či za tých desať rokov porovnateľne intenzívne hustla aj cestná sieť, či nebodaj počet parkovacích miest, poznáte najlepšie sami. Treba však pre objektivitu dodať, že toto vlastne ani nie je možné.

Naše mestá a sídliská nikdy neboli projektované na takúto inváziu áut. Inžinierom, ktorí budovali Petržalku, môžeme zazlievať všeličo, no určite im v 70. rokoch minulého storočia nemohlo ani len napadnúť, že raz budú k trojizbovému panelákovému bytu potrebné štyri parkovacie miesta.

Ak by sme aj začali vo veľkom budovať nové parkoviská, tak by sa stalo len to, že áut by sme mali ešte viac a potrebovali by sme ďalšie parkoviská, až by bolo Slovensko len jedno veľké parkovisko. Ale čo ak tých áut už máme naozaj dosť? Čo ak sme ich mali dosť už pred piatimi či desiatimi rokmi a chyba je niekde inde?

Napríklad v štátnych úradníkoch a politikoch, ktorí nevidia za horizont svojho volebného obdobia a boja sa prinášať akékoľvek riešenia, aby neprišli o svojich voličov a svoje funkcie. Pretože my v Bratislave sme sa už dostali do takej situácie, kedy bezbolestné riešenia parkovania a dopravy jednoducho neexistujú.

Nepomôže nám nový obchvat, ani keby bol hotový hneď zajtra, lebo všetky tie autá, ktorá sa po ňom dostanú do mesta, jednoducho nemáme kam zaparkovať. A keby sme aj chceli v centre zrazu začať budovať nové parkoviská, tak smola, lebo už naozaj nie je kde. Sme úplne v hajzli.

ZDROJ | Indiegogo

Jediné, čo nám môže pomôcť, je dostať ľudí von z áut, no na to nestačí len ich vôľa, ale musia byť najskôr vytvorené podmienky. Vybudujme záchytné parkoviská napojené na rýchlu a komfortnú hromadnú dopravu, natiahnime električky do okrajových mestských častí, vlaky do satelitov.

Namiesto tých smiešnych nálepiek na krajniciach vybudujme plnohodnotné a bezpečné cyklotrasy, kľudne aj na úkor parkovacích miest v centre, spustime mestský bikesharing a keď to bude všetko fičať, tak mnohí ľudia nechajú autá radi doma, tak ako to robia ľudia vo Viedni či v Kodani.

Ostatných, ktorí sa zasekli v 90. rokoch a svoje auto stále považujú za symbol spoločenského statusu, tých presvedčí spoplatnené parkovanie či spoplatnený vjazd do centra. Len sa obávam, že slovenských úradníkov predbehne evolúcia a problémy dopravy namiesto nich vyriešia autonómne autá a umelá inteligencia.

ZdrojČasopis TECHBOX 3/2017

Komentáre k článku