Slnečná aktivita eskaluje, máme sa obávať?

TECH-ECO-ico9

Najlepšie sú najhoršie správy, tak to vnímajú „moderné médiá“. Aspoň tie bežné televízne televízne a rozhlasové stanice a aj printové, nielen bulvár. Mnohí redaktori prekračujú prah únosnosti a populáciu paradoxne od sledovania médií odpudzujú. Ale to je téma pre mediálnych magnátov.

Solarna aktivita

Slnečné škvrny 1. augusta 2012. Pozorované teleskopom na Havaji.

Vedeli ste?

Slnečné erupcie sú klasifikované ako A, B, C, M alebo X v závislosti na vrcholnom toku (W/m2).

Každá trieda má ešte podkategórie 1 až 9 (X ich má viac). Platí teda, že X2 je dvakrát silnejšia ako X1 atď.


Rekordná bola zatiaľ erupcia z augusta 2003 (X28), ale ani vtedy si nespomínam na nejakú špeciálnu apokalypsu, ani kolaps IT. Platí, že A, B je v podstate bežný stav, C predstavuje malú búrku, bez rizika, M sú stredné búrky, ktoré môžu (no nemusia) spôsobiť výpadky elektronických zariadení v polárnych oblastiach a najsilnejšie búrky X môžu byť rizikom pre energetické siete vo vysokých zemepisných šírkach na severe aj na juhu planéty. (Zdroj: exoplanety.cz)

 

 

 

 

 

 

 

Z bežného hľadiska informačnej „hodnoty“ je slnečná búrka rovnako dobrá jóbovka, ako každá iná, hoci aj potenciálna, katastrofa. Pamätáte sa ešte na január 2012 a na tie bombastické titulky? Podľa novinárov mal nastať pomaly koniec sveta, ani nepočkali na ten údajný termín z mayského kalendára. Mali skolabovať informačné aj energetické siete, vypadnúť satelity a s nimi nielen informačné a TV prenosy, ale aj GPS navigácia. V skutočnosti si akurát šťastlivci blízko polárneho kruhu mohli odfotiť polárnu žiaru.

Pravdou však je, že aktivita Slnka narastá, tak ako je tomu vždy v rámci 11 ročných cykloch, hoci aj tie bývajú nepravidelné. Slnečnú aktivitu predznamenáva výskyt slnečných škvŕn, čo sú tmavšie oblasti na jeho povrchu a sprevádzajú ich poruchy magnetického poľa. Problémy nám však môžu spôsobovať hlavne slnečné erupcie, čo sú výrony slnečnej hmoty sprevádzané silným prúdom elementárnych častíc a tvrdého žiarenia. Tieto častice, nazývané aj slnečný vietor, dokážu zhruba za dva dni prekonať vzdialenosť 150 miliónov kilometrov od Zeme a nebyť ochranného štítu geomagnetického poľa, narobili by na biosfére pravdepodobne dosť veľkú šarapatu. Našťastie, keďže má väčšina letiacich častíc elektrický náboj, magnetické pole Zeme ich dokáže vychýliť a na povrch ich prenikne len minimum a aj to hlavne v oblasti pólov. Vedľajším efektom takéhoto zápolenia býva polárna žiara, čo je jedno z najkrajších prírodných divadiel.

Solarna aktivita - graf

Graf znázorňujúci aktivitu slnečnej koróny. Údaje z družice GOES. Zdroj: NOAA

Podľa odhadov astronómov by mala slnečná aktivita v rámci aktuálneho cyklu vyvrcholiť pravdepodobne na budúci rok. Dovtedy budú väčšie či menšie slnečné búrky na dennom poriadku (podľa médií sme mali menšiu apokalypsu prežiť v polovici júla 2012 a zase nič :)), preto by si novinári mohli dať záväzok a prestať maľovať katastrofické scenáre (prestať „vajatať“, ako hovorieval jeden bývalý politik) toho, ako ktorá slnečná búrka zničí civilizáciu. Tú dostatočne ničí ľudská hlúposť.

Ako vyzerá slnečná búrka v skutočnosti ukazujú zábery sondy Solar Dynamics Observatory (SDO) na vlnovej dĺžke 1710 a 1310 nanometrov.

Faktom síce je, že v roku 1989 slnečná búrka spôsobila masový výpadok elektriny v severných častiach Kanady, keď zhoreli transformátory, ale to bol historický unikát. Navyše blackout sa riadi vlastnými zákonitosťami a pri nesprávnom riadení elektrizačnej sústavy môže nastať domino-efekt, ktorý je tým pravým nebezpečenstvom. Jediné skutočné nebezpečenstvo hrozí v slnečnom vetre tým niekoľkým statočným ľuďom, čo žijú na vesmírnej stanici ISS a nemajú nad sebou ochranný pancier atmosféry. Ale kozmická stanica je proti tvrdým zväzkom elementárnych častíc dimenzovaná, pretože tie na ňu dopadajú zo vzdialeného vesmíru nepretržite, aj keď je Slnko pokojné. Sú to relikty po výbuchoch supernov a ktovie akých kozmických kataklyzmách a občas majú enormne vysokú energiu.

Solárna aktivita

Oblasť viditeľnej polárnej žiary (zelená). Modrá znázorňuje oblasť Zeme, kde je deň.

Hlavným a najkrajším efektom slnečných búrok na Zemi zostáva aj v čase zvýšenej slnečnej aktivity polárna žiara a tú u nás, s výnimkou extrémnych prípadov, prakticky nemáme šancu vidieť. Aby sme ale nezostali dlžní povesti médií, teda aj my vyslovíme varovanie: dávajte na seba pozor pri tých bežných, meteorologických búrkach. Blesk totiž dokáže celkom určite poškodiť elektroniku aj elektrické rozvody omnoho skôr ako slnečná búrka a neradno sa s ním pasovať.

Foto: NOAA