TESLA MADISON – zberateľský drahokam z dreva

Prenosný kufríkový tranzistorový prijímač TESLA 2828 B MADISON z rokov 1971 až 1972 je rádioprijímačom z produkcie národného podniku TESLA Bratislava. V ponuke sa objavil ako novinka za cenu 1130 Kčs. Už na prvý pohľad ma dostal svojím čistým a nadčasovým dizajnom Jána Vikruta, ktorý navrhol aj jeho priameho nástupcu CAPRI.

Práve dizajn je najsilnejšou, a zároveň aj najslabšou stránkou tohto prijímača, ale o tom neskôr. Najprv malé zoznámenie. Prijímač má všetky vtedy používané vlnové rozsahy DV, SV, KV, VKV.

Napájanie je možné len pomocou štyroch kusov 1,5 V batérií typu 144, ktoré sa vkladajú do šachty v spodnej časti. Zvuk sa dá doladiť potenciometrom tónovej clony. Na bočnej strane je veľmi elegantne umiestnená teleskopická anténa, ktorá sa pri plnom zložení celkom stráca v tele rádioprijímača.

Chýba napríklad vstup pre gramofón, alebo výstup pre vonkajší reproduktor, ale tieto vymoženosti boli pri tomto type prijímačov štandardom až o pár rokov neskôr.

tesla-madison-002
ZDROJ | TESLA múzeum

Príjem je na túto kategóriu celkom dobrý, stupnica je trochu krátka, ale aj tak je ladenie ešte prehľadné. Lahôdkou je širokopásmový reproduktor s priemerom 10 cm, ktorý hrá v drevenej skrinke, čo sa veľmi pozitívne odráža na kvalitnom prednese.

Za malý nedostatok by som označil madlo na prenášanie, ktoré je až moc nízko nad vrchnou časťou prijímača. Pri prenášaní človek musí myslieť na dve veci: aby sa rukou trafil do strednej časti medzi ovládacie prvky, a zároveň dávať pozor, aby si na svojej novučičkej stupnici nespravil nechtami škrabance.

Ak sa prenášania ujme nežné pohlavie, je tento nedostatok menej citeľný. A teraz k spomínanému dizajnu.

Telo prijímača je z dreva, ktoré je dyhované mahagónom, čo pôsobí skutočne luxusne, najmä v kombinácii so svetlou stupnicou, ktorá pokrýva celú hornú plochu. Dyhovanie je tak precízne, až tvorí dojem, že prijímač je z jedného kusu dreva.

tesla-madison-003
ZDROJ | TESLA múzeum

V prednej časti sú vodorovné výrezy, pod ktorými sa ukrýva reproduktor. V dizajnovo čistej zadnej stene je výrezov presná tretina a slúžia na vetranie, ale zároveň sa s nimi dajú pri šikovnom umiestnení prijímača nahnať ďalšie basy.

Všetka táto dizajnová chvála má však aj svoju temnú stránku. Je ňou postupné poškodzovanie pri častej manipulácii s prijímačom. Nadmernú manipuláciu si prijímač vyžaduje už svojím čisto batériovým napájaním. Pomerne rýchlo sa pri prenášaní ťuknú drevené rohy, alebo sa odštiepia malé kúsky dyhy na rebrovaní.

Nechránená stupnica dosahujúca až na hranu prijímača tiež trpí, pri náraze na ovládače praská, alebo sa jej pri neopatrnom doťahovaní šraubov odlamujú rohy. V neposlednom rade si absencia sieťového napájania často vyžiada dodatočnú domácu úpravu všemožným vŕtaním do drevenej skrinky.

Celú túto dizajnovú bolesť by mohlo elegantne vyliečiť kožené puzdro na prenášanie.

MADISON je dnes veľmi málo vídaný prijímač, čo tak trochu odzrkadľuje jeho vtedajšiu malú dostupnosť a predajnosť. V súčastnosti je takmer nemožné nájsť ho v peknom stave. Našťastie sú aj ľudia, ktorí boli celé desaťročia pri manipulácii s ním opatrnejší, vďaka čomu som naďabil na takmer nový kúsok.

ZdrojTESLA múzeum

Komentáre k článku