Honor 5X: kovový sympaťák, čo nevyprázdni peňaženku

Spomínam si na svoju prvú recenziu smartfónu Huawei hádam spred štyroch rokov. Tento ešte pomerne neskúsený výrobca vtedy ponúkol na test prístroj so zaujímavými papierovými parametrami, avšak ešte celkom nevyladený a plný detských chýb.

K prístroju som bol kritický, ale zároveň mi bolo jasné, že ak výrobca nepoľaví, čoskoro prvotné chyby vyladí a so svojím pozitívnym vzťahom k idealizácii pomeru cena/výkon bude čoskoro predstavovať zaujímavú alternatívu k zabehnutým veľkým značkám.

Podarilo sa. O pár mesiacov neskôr som už testoval Huawei Honor, ktorému sa dalo vyčítať nanajvýš to, že na našom malom Slovensku nebola jeho dostupnosť ideálna a v plnom predaji sa ocitol takmer ako dôchodca.

O pár rokov neskôr tu máme stále toho istého čínskeho výrobcu s tým istým pohľadom na vec, ale už na pozícii tretieho najväčšieho výrobcu smartfónov na svete. A so značkou Honor špeciálne vyčlenenou pre nadšencov, ktorí prahnú po čo najväčšom výkone za rozumný peniaz.

Problém takéhoto zamerania prístrojov je ekonomický. Predaj smartfónu je obchod, teda obojstranná dohoda. Nie je preto možné, aby sa pomer cena/výkon v porovnaní s konkurenciou zlepšoval donekonečna a tým pádom majú prístroje s týmto zameraním čoraz menej priestoru na to, aby prekvapili.

To môžu urobiť mladé, výbojné (najmä čínske) firmy, ktoré za málo peňazí ponúknu parametre, ktoré nadšenca technológií posadia na zadok. Áno, parametre. Kvalita a spoľahlivosť sú väčšinou inde, ale vráťme sa k Honoru, ktorého príbeh je už predsa o pár kapitol ďalej.

Jedným z hlavných hrdinov novej kapitoly je Honor 5X. S cenou 259 € je to typický predstaviteľ strednej triedy. Má všetko, čo si len zmyslíte, a ešte veľa vecí naviac. Nemá také vysoké čísla ako top-end vlajkové lode, je to prístroj pre rozumných ľudí, ktorí nedajú za mobil pol výplaty, pretože majú dôležitejšie veci, ktoré sa o ich peniaze uchádzajú. Alebo naopak pre nadšencov, ktorým niekde v týchto končinách dochádza rozpočet.

Nemôžem povedať, že by Honor 5X bol vo všetkom skvelý a zlepšenie v akejkoľvek oblasti by bolo čisto marketingové. Na to však už máme trh – alternatív na výber je dosť a buď si človek nájde tú svoju, alebo zvolí aspoň tú najbližšiu.

Kovové strieborné telo 5,5“ phabletu pôsobí hodnotne a moderne. Kov sa dostáva po „dobe plastovej“ aj do lacnejších smartfónov, čo je výborná správa. Honor 5X nezostáva mimo ani v trende minimalizácie rámika okolo displeja, i keď trošku klame – po rozsvietení zistíte, že celá čierna plocha nie je displejom, ale po jej krajoch zostávajú tenké čierne pásiky rámu.

Je otázka, či to považovať za malú lož, alebo snahu o čistý dizajn, ktorý však nie je technologicky adekvátne podkutý. Či už sa rozhodnete tak či onak, rovnaký postoj zrejme zaujmete aj k falošným stereo reproduktorom v spodnej hrane. Opäť hrá iba jeden. Pri prvom výskyte tohto podivného javu na prvom smartfóne ma to nahnevalo, pretože som si to pôvodne ani nevšimol. Teraz pri pohľade na smartfón s dvomi mriežkami v spodnej hrane mám 95 % istotu, že reproduktor je iba pod jednou. Nevadí.

Ovládač hlasitosti a zámok displeja sú tam, kde majú byť. Na opačnej, ľavej strane sú zasa dva šuplíky na karty. Do jednej dáte microSIM kartu, do druhej nanoSIM a microSD, pokojne aj naraz. Pokiaľ máte iba jednu SIM kartu, môžete si vybrať podľa formátu, na ktorý ju máte orezanú. Zadný kryt je pevne zabudovaný a k batérii sa teda nedostanete.

Čítačka odtlačkov prstov je v rámci tejto triedy potešujúcim, ešte zďaleka nie samozrejmým prvkom. Ako u Honoru býva zvykom, neslúži iba ako bezpečnostný prvok, ale aj ako ovládač pre rôzne gestá a skratky.

A nie je sám, gest je v systéme viacero. Párkrát som rozmýšľal aj nad tým, či už ich nie je priveľa a či nebudú najmä menej skúsenému používateľovi skôr škodiť. Viackrát sa mi totiž stalo, že keď som chcel na zamknutej obrazovke ťahom prsta odspodu odomknúť prístroj a zobraziť plochu, iba som vytiahol spodný panel s hudobným prehrávačom a ďalšími skratkami.

Takisto, pri snahe natiahnuť veľkosť widgetu na ploche smerom nadol som stiahol lištu vyhľadávania, pokiaľ som nebol dostatočne presný. Po krátkej úvahe som však dospel k názoru, že z dlhodobého hľadiska by sa mi nič takéto nestávalo a skôr by som ocenil zefektívnenie práce pomocou gest a skratiek. A pokiaľ by mi vadili, väčšina sa dá vypnúť.

Horná lišta – tá štandardná – je delená na notifikácie a skratky. Ako dlhodobému používateľovi Samsungu mi takéto riešenie vadilo. Každé zapnutie Wi-Fi, prechod do nastavení, manuálna zmena jasu… totiž oproti Samsungu znamená zbytočný krok navyše – prepnutie sa z notifikácií na skratky. Na prvý pohľad malicherná, ale zato veľmi často opakovaná operácia. Práve tu by sa zefektívnenie pýtalo.

Inak ma ale Android 5.1.1 zabalený do EMUI 3.1 opäť pár drobnosťami prekvapil. Niektoré som možno prehliadol v starších verziách nadstavby, každopádne som sa potešil možnosti nastaveniu prístupu na internet cez Wi-Fi alebo operátora pre každú konkrétnu aplikáciu. Takisto jednotlivé programy môžete obmedzovať v tom, či sa môžu spúšťať na pozadí, alebo sa po uspatí prístroja majú automaticky ukončiť. Na batériu ako liek.

Hoci nadstavbu od Honoru pokladám za jednu z dvoch najlepších, neodpustím si aj pár kritických slov. Napríklad, je nutné predinštalovávať toľko aplikácií, vrátane zbytočných demoverzií hier? Takto máte z 16 GB po vybalení k dispozícii 9,77 GB voľného priestoru a keď sa celý ten kolos aktualizuje, ste na tom ešte horšie.

Taktiež ma sklamalo, koľko aplikácií je „internetizovaných“ a bez pripojenia, resp. jeho odsúhlasenia, sa ani nespustia. Pri niektorých je to pochopiteľné, ale načo je internet správcovi súborov?

S fotoaparátom sa výrobca vyhral. Hardvérovo aj kvalitou snímok sa síce drží priemeru, prekvapí skôr softvér. Napríklad režim „zaostrené na všetko“, kde si bod zaostrenia volíte až pri prezeraní obrázku. Alebo spomalený záznam, ktorý automaticky spomalí stred nahrávaného videa – hoci len pri VGA rozlíšení (120fps). Alebo režim pre selfie maniakov. Alebo režim zrkadlo, ktorý najmä dámy poteší kvalitným obrazom, možnosťou priblíženia, zmrazenia obrazu a jednoduchej manuálnej úpravy svetlosti.

Trochu kontroverzne pôsobí možnosť rozbiť virtuálne zrkadlo podržaním prsta – to pre tých, ktorí so svojím vizuálom nikdy nie sú spokojní. Určite je to však lepšie, ako rozbiť celý smartfón 🙂 Záznam videa zvláda pauzu, priemerný zvuk, fotenie a prepínanie LED svetla. Akurát sa mu akosi nechce automaticky preostrovať, radšej si počká na váš pokyn ťuknutia na displej.

O displeji hádam škoda hovoriť. Z uhlopriečky 5,5“ je dnes už snáď každému jasné, že vo vrecku nohavíc túto lopatku budete cítiť, ale za komfort veľkej obrazovky to snáď stojí. Full HD rozlíšenie je za hranicou dokonalej jemnosti. Kvalita je bezchybná. Poteší automatická zmena obrázkov na pozadí zamknutej obrazovky.

Na hardvéri bol asi výrobca nútený mierniť sa. My sme mali na test verziu s 2 GB RAM, v čom nevidím problém a osobne by som za 3 GB ešte asi nepriplácal. 16 GB úložisko, reálne skôr polovičné, je v oboch verziách rovnaké a rozšíriteľné. Ale ten procesor…

Dúfal som, že Snapdragon 615 dožije v existujúcich modeloch a v nových ho už nikto nepoužije. Nuž, použil. Môžem síce použiť starú frázu, že na bežné použitie s prehľadom stačí, ale obávam sa, že občasné spomalenia v napríklad internetovom prehliadači by takýto prístroj trpieť nemal.

Fanúšikovia značky Honor očakávajú od prístroja za štvrť tisíca eur viac než iba 33 800 bodov v Antutu a 7 900 v 3DMarku Unlimited. Vskutku, čísla z benchmarkov nie sú v reálnom svete parametrom číslo jedna, ale obávam sa, že taký typický mladý technologický nadšenec, ktorý si ide kúpiť mobil za svoju prvú brigádnickú výplatu, práve na toto pozerá ako prvé.

Naozaj nemohol Honor za rovnaké peniaze zohnať nejaký cenovo i energeticky efektívnejší čip?

Efektívnejší čip by pomohol aj výdrži. 3 000 mAh batéria, vzhľadom na veľkosť a rozlíšenie displeja, by takéhoto pomocníka potrebovala. Vo webovom teste vydržala v prepočte priemerných 6 hodín 40 minút.

Honor 5X nie je zlý prístroj. So svojím kovovým telom, čítačkou odtlačkov, šikovným softvérom či veľkým kvalitným displejom budí vyšší dojem, než aký by človek očakával pri cenovke 259 €. Avšak, pôvodné modely Honor nikdy nezaostávali vo svojej kategórii výkonom ani výdržou batérie. A tu sa tak stalo. Je teda otázkou, či Honor 5X ešte stále chce byť smartfónom pre nadšencov, alebo na dedičstvo svojich predkov zabudol a rozhodol sa ísť vlastnou cestou.