Anódy v Li-ion batériách, ktoré nabíjame v našich mobiloch, tabletoch a počítačoch, sú vyrobené z grafitu. Jeho vlastnosti sú limitujúce pre ďalšie zvyšovanie ich energetickej hustoty a teda aj kapacity, preto vedci v rámci vývoja hľadajú nové materiály, schopné zlepšiť parametre batérií. Jedným z nádejných materiálov je grafén, pomocou ktorého Samsung dokázal zvýšiť kapacitu batérií na dvojnásobok.
Výskumníci z University of California v Riverside objavili netradičný biologický materiál, ktorý by mohol v Li-ion batériách nahradiť grafit a zároveň zlepšiť ich vlastnosti. Na výrobu anódy použili hnedú odrodu šampiňónov Agaricus bisporus, známych aj ako portobello. Po tepelnom spracovaní pyrolýzou získali z vrchnej vrstvy húb nanopásky, ktorých molekulárna štruktúra je dostatočne robustná na ukladanie energie a materiál je zároveň dosť porézny na efektívny prenos energie.
Podľa magazínu Nature majú anódy z húb po spracovaní pyrolýzou pri 1100 oC mernú kapacitu 260 mAh/g po 700 nabíjacích cykloch a Coulombickú efektivitu 101,1%. Šampiňóny by sa tak mohli stať zaujímavým a pritom ekologickým zdrojom materiálu pre stále rastúci dopyt po Li-ion batériách.
Analytici totiž predpovedajú, že do roku 2020 budeme potrebovať len na anódy batérií pre elektromobily asi 900 000 ton surového grafitu. Odpad po výrobe „hubových anód“ je pritom netoxický, biologicky odbúrateľný, ba dokonca využiteľný ako krmivo. Zdá sa, že huby nás dokážu potešiť mnohými spôsobmi, nielen v košíku pri ich zbieraní v lese.