Marsovské peklo baktériám nepraje

Už pred niekoľkými rokmi vedci z  Washington State University kritizovali prísne postupy vesmírnych agentúr, ktoré sa snažili sterilizovať vesmírne sondy a všetko ich vybavenie určené pre Mars.

Pozrite siRover ExoMars bude hľadať život na červenej planéte

Dôvodom je snaha zabrániť zavlečeniu pozemských mikróbov, ktoré by sa na Marse mohli rozmnožiť a kontaminovať ho. Vedci však tvrdili, že za pár miliárd rokov už museli byť prostredníctvom meteoritov zo Zeme na Mars mnohokrát dopravené baktérie v podobe spór. Mohli tak nastať dva scenáre – buď tam pozemské baktérie prežili a v tom prípade tam už sú, alebo prežiť nedokázali a teda by neprežili ani tie „nové“.

Sterilný Mars?

Zdá sa, že druhá možnosť je pravdepodobnejšia. Podľa výskumu Jennifer Wadsworth a Charlesa S. Cockella z britského Centra pre astrobiológiu pri University of Edinburgh totiž kombinácia perchlorátov, oxidov a UV žiarenia na Marse vytvára pre baktérie smrteľné prostredie.

ZDROJ | NASA

Život sme na červenej planéte zatiaľ nenašli, ale niektoré faktory, ktoré život umožňujú, áno.

Tým najdôležitejším je výskyt vody v kvapalnom skupenstve, hoci len počas obmedzených období roka. Vedci však zároveň varovali, že voda na Marse bude mať ďaleko od čistej pramenitej vody, akú máme (ešte stále) na Zemi. Bude to skôr soľanka, v ktorej bežné druhy mikróbov neprežijú.

Skutočne, už pred štyrmi desaťročiami pristávací modul Viking naznačil prítomnosť perchlorátov v marsovskej pôde, čo novšie americké rovery potvrdili. Toto zistenie astrobiológovia považovali donedávna za optimistické, pretože tieto soli znižujú bod tuhnutia vodného roztoku a mohli by teda v drsnej marsovskej klíme život aj podporovať.

Pozrite siNASA odhalila záhadu Marsu, potvrdili vodu!

Podľa výsledkov uvedeného výskumu, ktoré vedci publikovali v magazíne Scientific Reports, však môže byť prostredie na povrchu Marsu pre baktérie a teda aj pre vyššie organizmy veľmi nepriaznivé, až toxické.

Vedci použili pri experimentoch pozemské baktérie, ktoré pridali do perchlorátov, aké sa vyskytujú na Marse, a vystavili ich ultrafialovým lúčom podobnej intenzity, aká tam panuje. Poznamenajme, že hoci je Mars od Slnka ďalej, ako Zem, radiácia na jeho povrchu je vyššia. Planéta má totiž riedku atmosféru bez ozónovej vrstvy a absencia magnetického poľa znamená, že jej chýba aj štít proti nabitým časticiam.

ZDROJ | MSSS / JPL / NASA

Výsledky výskumu boli pre mikroorganizmy neblahé. Po pridaní perchlorátov boli baktérie zničené dvakrát rýchlejšie a pridaním ďalších toxických zložiek, nachádzajúcich sa v marťanskej pôde – oxidov železa a peroxidu vodíka sa situácia ešte zdramatizovala. Baktérie boli usmrtené 11 krát rýchlejšie oproti samotným perchlorátom.

Teória je jedna vec, realita môže byť iná

Údaje zo štúdie ukazujú, že kombinované účinky viacerých zložiek nachádzajúcich sa na povrchu Marsu, aktivovaných fotochemicky, spôsobujú, že povrch tejto planéty bude pravdepodobne bez života.

Tým sa nevylučuje možnosť existencie života pod jeho povrchom, kde by prípadné organizmy boli chránené minimálne pred UV žiarením a ďalšou radiáciou, prípadne aj proti výkyvom teploty. Ako však kedysi napísal stredoveký perzský mysliteľ Omar Chajjám: „Nič nevieš, ako ten svet beží …“.

Testy s pozemskými baktériami v marsovských podmienkach môžu prinášať falošné výsledky. Čo ak sa tamojšie mikroorganizmy za miliardy rokov dokázali drsnému prostrediu prispôsobiť? Odpoveď by mala po roku 2020 priniesť druhá časť spoločnej misie ESA a Roskosmosu ExoMars.

Pozrite siPanspermia je zrejme možná

Výsledky štúdie však zároveň zmierňujú obavy z možnej kontaminácie Marsu pozemskými baktériami. Mikroorganizmy zo Zeme, ktoré dopravíme na Mars zabijú tamojšie toxické podmienky, pokiaľ sa vedci nemýlia.

V súvislosti s chystanými pilotovanými misiami na Mars, či dokonca s jeho kolonizáciou, však na sterilné prostredie môžeme pokojne zabudnúť. Omnoho horšie by mohli dopadnúť samotní kozmonauti, ak by sa na Marse nachádzali domáce mikroorganizmy modifikované dlhým vývojom v krutých podmienkach. Pre ľudský imunitný systém by mohli mať tamojšie patogény devastujúci dopad.

ZdrojScientific Reports

Komentáre k článku