Pozrite si
Elon Musk si síce nenárokuje exkluzivitu na realizáciu svojho konceptu potrubnej dopravy rýchlosťou zvuku, ktorú už poznáme pod názvom Hyperloop, ale cez svoju firmu SpaceX sa tiež venuje výstavbe testovacej dráhy, aj vývoju vozidla.
https://www.youtube.com/watch?v=4zAMgbYhPVE
Čulá marketingová komunikácia však prúdi hlavne od dvoch rivalov s podobným názvom – Hyperloop Transportation Technologies (HTT) a Hyperloop Technologies Inc. (HTI).
Na Slovensku viac poznáme HTT, ktorá tesne pred voľbami predstavila myšlienku prepojenia Bratislavy a Viedne, a neskôr aj Budapešti traťou hyperloop.
Firma, ktorej podstatnú bázu tvoria externisti a nadšenci z radov vedcov a študentov síce zatiaľ nemá v rukách funkčnú technológiu, o to väčšie sú však jej ambície.
So slovenskou vládou už stihla podpísať memorandum o porozumení, na samonaplňujúce sa proroctvo o prepojení slovenskej a rakúskej metropoly o 4 roky je to však pravdepodobne málo.
Spoločnosť HTI najnovšie zarezonovala v médiách 11. mája, keď v North Las Vegas usporiadala pre novinárov demonštráciu svojej technológie na skúšobnej trati. Od deklarovaných vlastností mal však test pohonu Hyperloop One zatiaľ ďaleko.
Štart jednak prebehol na modifikovanej železničnej trati, nie vo vákuovom potrubí, a testovacie vozidlo dosiahlo len zlomok predpokladanej rýchlosti kapsúl Hyperloop, ktoré sa majú pohybovať až 1200 km/hod.
https://www.youtube.com/watch?v=vZZksTnGs5M
V tomto prípade bola maximálna rýchlosť počas niekoľko sekundového „letu“ len 186 km/hod. Zrýchlenie však bolo 2,4g, takže na 60 míľ (cca 96 km) /hod dokázal Hyperloop One zrýchliť za 1,1s.
HTI chce ešte v tomto roku testovať pohon aj uzavretom potrubí, ale odhaduje, že komerčne nebude technológia dostupná pred rokom 2021.
Konkurenčná HTT je väčší optimista a jej šéf Dirk Ahlborn tvrdil, že ak sa podarí získať podporu vlád (Slovenska a Rakúska), investori sú pripravení projekt zafinancovať zo súkromných zdrojov.
Ťažko súdiť, keďže k dispozícii zatiaľ nie sú reálne testy a výstupy. Napriek tomu aj HTT zaujala novinársku obec, aj verejnosť, keď poodhalila detaily o technológii pohonu, ktorý hodlá použiť.
Stalo sa tak dva dni pred avizovaným testom konkurencie, aby sa trochu otupili hrany senzácie. A podarilo sa! Verejnosť je dychtivá po akýchkoľvek detailoch o novom druhu dopravy.
Má ísť o pasívnu magnetickú levitáciu, vyvinutú tímom na čele s Richardom Postom v Lawrence Livermore National Labs v rámci systému Inductrack.
Pasívna magnetická levitácia využíva namiesto drahých supravodivých magnetov špeciálne usporiadané silné permanentné magnety v podvozku vozidla a medené cievky uložené na povrchu trate.
Pohybom vozňa sa v cievkach indukuje elektrický prúd, ktorý vytvára elektromagnetické pole, ktorého magnetická zložka odpudzuje permanentné magnety vo vozni a zdvíha ho.
Nastáva levitácia. A čím je pohyb rýchlejší, tým silnejšia je aj levitácia.
Zvláštne čaro tejto technológie, okrem nižších nákladov, spočíva v jej bezpečnosti. Ak vypadne napájanie, nič sa nedeje. Vozeň v pohybe stále generuje magnetické pole a vznáša sa, až kým jeho rýchlosť neklesne pod nízku kritickú hodnotu.
Pri nej bezpečne dosadne na trať, kde dobrzdí klasickým spôsobom. Pasívna magnetická levitácia zrejme bude pre Hyperloop tou správnou voľbou.
Hyperloop Transportation Technologies plánuje postaviť testovaciu trať pre Hyperloop o dĺžke 8 km okolo Quay Valley. Ide o projektovanú rezidenčnú komunitu, ktorá má vzniknúť na polceste medzi San Franciscom a Los Angeles.
Energiu pre asi 75 000 obyvateľov majú zabezpečovať solárne a veterné elektrárne, rovnako ako pre budúce trate Hyperloop.
Ani 8 kilometrová trať nebude dostatočne dlhá na dosiahnutie rýchlosti zvuku, umožní však testovať pohon, aerodynamiku a ďalšie vlastnosti dopravného systému. Vývoj ide pozitívnym smerom.
Podľa slov šéfa HTT Dirka Ahlborna, keď začali na projekte Hyperloop v roku 2013 pracovať, mnohí neverili, že jeho realizácia je možná.
Dnes sa už o reálnosti nepochybuje. Otázkou už nie je, či Hyperloop je, alebo nie je uskutočniteľný, ale kedy k realizácii dôjde.
Zdroj