Elixír života nás vytrhne z klinickej smrti

resuscitation

Tím vedcov z Bostonskej detskej nemocnice vyvinul špeciálny roztok, ktorý po zavedení do žily dokáže okysličiť krv bez potreby dýchania. Ak pacient trpí zástavou dýchania a lekár nemá k dispozícii v danom čase potrebné vybavenie na umelú ventiláciu pľúc, dokáže takto zabrániť poškodeniu mozgu s trvalými následkami, alebo poškodeniu srdcového svalu, informoval magazín Science Translational Medicine.

Mikročastice obsiahnuté v koloidnom roztoku „magického elixíru“ viažu tri- až štyrikrát viac kyslíka ako červené krvinky. Podľa autorov výskumu, ktorý jeho výsledky už otestovali na zvieratách, sa dá pomocou kyslíkového roztoku získať drahocenný čas predĺženia života po zástave dychu v trvaní 15 až 30 minút. To spravidla stačí na dopravenie pacienta na odborné resuscitačné pracovisko, kde mu dokážu poskytnúť potrebnú starostlivosť.

Častice, kde je kyslík viazaný v tuku, sú pribalené k vrstvičke lipidov. Ich prírodné molekuly sú súčasťou bunkovej membrány, alebo aj nosičom energie. Bežne v tele viažu niektoré vitamíny, diglyceridy, triglyceridy, fosfolipidy, alebo tuky, ako v tomto prípade. Kyslíkové častice majú v priemere od dvoch do štyroch mikrometrov.

 Elixír života

„Zázračný elixír“ v striekačke je pripravený. Obr.: Gizmag

Doktor John Kheir z kardiologického oddelenia Bostonskej detskej nemocnice hovorí, že jednoduché riešenia sa nakoniec ukázali ako scestné, pretože viedli k plynovej embólii. Aj preto vo svojom oxidačnom roztoku zvolili namiesto bubliniek deformovateľné čiastočky, ktoré dokážu na svojom veľkom povrchu viazať množstvo plynu a zlepšujú možnosti jeho odovzdávania do krvi. Zmenšuje sa  tiež riziko upchávania kapilárnych ciev, ktoré pri prúdení voľného plynu hrozí.

Kheir dostal vnuknutie vyvíjať oxidačný roztok potom, čo pri lekárskom zásahu v roku 2006 stratil malé dievčatko, ktoré pre krvácanie pri zápale pľúc nemohlo dýchať. Kým sa podarilo lekárskemu tímu dostať ju na prístroj s nútenou ventiláciou, došlo u nej k rozsiahlemu poškodeniu mozgového tkaniva s následkom smrti. Čoskoro potom zostavil MUDr. Kheir výskumný tým zložený z chemických inžinierov, odborníkov na mikročastice a lekárov, aby sa pokúsili zrealizovať myšlienku život zachraňujúceho roztoku, ktorý by sa dal jednoducho pichnúť do žily. Spomína, že úsilie čoskoro prinieslo ovocie, keď fascinovaní vedci pozorovali, ako sa pri experimentoch v skúmavke mení tmavá „modrá“ krv na jasnočervenú, nasýtenú kyslíkom.

Hoci doterajšie výsledky vyzerajú sľubne, reálne klinické uplatnenie je ešte hudbou budúcnosti. Napriek tomu je existencia tohto výskumu jasnou nádejou pre budúcich pacientov v traumatických situáciách, ktorým aplikácia oxidačného roztoku môže zachrániť život.

Nehoda

V kritických situáciách sa hranica medzi životom a smrťou počíta na minúty. Obr.: Indulgy

Špecifickou skupinou potenciálnych prijímateľov takéhoto druhu pomoci sú ľudia na špeciálnych misiách odrezaných od štandardnej lekárskej starostlivosti – napríklad v kozmických lodiach a pod. A núka sa otázka, či by nebolo takýmto spôsobom možné do istej miery nahradiť dýchanie napríklad pri potápaní. Ale to už asi naozaj prechádzame cez pomyselnú hranicu sci-fi.