Keď pred 102 rokmi budúci nositeľ Nobelovej ceny Victor Franz Hess zistil, že úroveň radiácie s výškou neklesá, ale stúpa, ešte netušil, že kozmické žiarenie môže byť pre budúcich kozmonautov smrteľne nebezpečné. Jeho sekundárne častice môžu dokonca ovplyvniť živé organizmy aj na Zemi, hoci tu nás chráni najmä hustá atmosféra. Na druhej strane mutácie vyvolané kozmickým žiarením môžu byť aj zdrojom evolučných zmien.
Tip: Kozmické žiarenie bolo odhalené pred 100 rokmi
V čase kozmických letov je dôležité, aby sme sa o vplyvoch kozmického žiarenia na živé bunky dozvedeli čo najviac, aby sme dokázali nielen chrániť posádky kozmických lodí, ale aby sme aj vedeli odhadnúť, či takúto radiáciu prežijú napríklad baktérie a iné nižšie organizmy. Ak áno, naše sondy by mohli zamoriť pozemskými mikroorganizmami cudzie planéty. Podľa teórie o panspermii sa takto zasial aj život na Zemi.
Pochopiť fungovanie života na Zemi, ale i na iných planétach, asteroidoch či kométach má pomôcť sonda, ktorú vyvinuli vedci z Laboratória metalomiky a nanotechnológií z Mendelovej univerzity v Brne. Vedci budú skúmať, ako rôzne druhy kozmického žiarenia poškodzujú DNA, a či sú jednoduché bunky schopné prežiť v extrémnom prostredí stratosféry. Ide o spoločný projekt vedcov Mendelovej univerzity v Brne, Hvezdárne Valašské Meziříčí a Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity.
Jeden z autorov projektu Jan Zítka pripája riadiacu jednotku k sonde
SOSA (Slovak Organization for Space Activities), Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity je občianskym združením so sídlom v Bratislave, ktoré popularizuje vesmírny výskum na Slovensku, vyvíja prvú slovenskú družicu skCube, zasadzuje sa o vstup Slovenska do Európskej vesmírnej agentúry ESA a Európskeho južného observatória ESO, organizuje verejné prednášky a workshopy zamerané na všeobecné zvyšovanie povedomia o potrebe rozvoja kozmického výskumu a priemyslu na Slovensku.
3D tlačou skonštruovanú sondu, ktorá ponesie nový typ unikátnych nanobiosenzorov, dopraví do stratosféry vo výške 40 kilometrov špeciálny balón. V tele sondy sú umiestnené teplotné snímače a vyhrievacie elementy na zaistenie stabilnej teploty a unikátne biosenzory.
Predseda SOSA Jakub Kapuš prezerá letový exemplár stratosférickej sondy
Pri prvom technologickom lete 12. októbra vynesie sonda z letiska Spišská Nová Ves do stratosféry okrem testov na poškodenie DNA tiež niekoľko druhov bakteriálnych buniek. Pri nich budú vedci skúmať schopnosť adaptácie na extrémne podmienky pri nízkych teplotách dosahujúcich mínus 85 °C a tlaku blížiacemu sa vákuu. Podľa Jana Zítku, jedného z autorov projektu, budú nanobiosenzory snímať poškodenie DNA pomocou karbónových kvantových bodiek (quantum dots). Tieto výsledky sa následne použijú na ďalší výskum látok v nebezpečnom toxickom a extrémnom prostredí a pri modelovaní iných svetov podobných Zemi.
Pozrite si: Panspermia je zrejme možná
„Tento let nám poskytne cenné informácie o správaní nukleových kyselín v extrémnych podmienkach. Tie môžu byť využiteľné pri ochrane posádok lietadiel pri letoch cez polárne oblasti, pobytoch astronautov na Medzinárodnej kozmickej stanici ISS alebo pri dlhodobých pilotovaných letoch k vesmírnym telesám,“ hovorí prof. René Kizek z Mendelovej univerzity v Brne.
K unikátom experimentu patrí, že sa výsledky merania budú prenášať na Zem v reálnom čase. Prvé výstupy vesmírnych experimentov budú môcť vedci na Zemi sledovať on-line vďaka unikátnemu počítaču Julo-X, ktorý vyvinul tím organizácie SOSA. Ďalším prvenstvom je, že štvorkilogramová sonda bola skonštruovaná 3D tlačou.
Projekt „Spoločne do stratosféry“ bol spolufinancovaný z eurofondov a podľa prof. Kizeka získané dáta pomôžu v príprave ďalšieho projektu pod hlavičkou Európskej kozmickej agentúry a ďalších stratosférických letov SOSA.
Zdroj a foto: Mendelova univerzita